Záhadné radary Matúša Šutaja Eštoka: Sú ruské alebo z Cypru?
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok čelí kritike v súvislosti s projektom nákupu radarov, ktorý mal byť financovaný z európskych zdrojov. Podľa pôvodného plánu malo Slovensko získať 279 radarov, ktoré by mali byť nainštalované na strategických miestach po celej krajine s cieľom zvýšiť bezpečnosť na cestách. Tieto radary mali byť prepojené s centrálnym systémom, ktorý by vodičom posielal pokuty priamo na mobilné zariadenia.
Na projekt bolo vyčlenených takmer 30 miliónov eur z Plánu obnovy. V rámci programu sa uvádza, že investícia má zahrňovať aj vývoj informačných systémov a obstaranie potrebného hardvéru, a to vrátane stacionárnych radarov na meranie rýchlosti.
Obavy z pôvodu radarov
Opozícia a niektoré médiá naznačujú, že ministerstvo vnútra pri realizácii projektu používa zariadenia od ruských výrobcov. Podľa Petra Bátora z Progresívneho Slovenska sa ukazuje, že nové kamery zhodujú s tými, ktoré vyrába ruská firma Semicon. Ministerstvo vnútra však poprelo tieto obvinenia a vyhlásilo, že všetky zariadenia prešli certifikáciou Slovenského metrologického ústavu, čo zaručuje, že nie sú ruské.
Navyše, podľa aktuálnych zistení Denníka N sa množstvo týchto radarov dostáva na Slovensko cez cyperské schránkové firmy, ktoré nie sú transparentné a nedisponujú jasnými kontaktmi na dodávateľov. Štúdie naznačujú, že jediné indície vedú k produktu s názvom NERO R-ONE, ktorý sa javí ako totožný s radarovými systémami, ktoré sú údajne vyrábané v Rusku.
Funkčnosť a otázniky okolo nasadenia
Ministerstvo vnútra predpokladá, že nové radary zvýšia príjmy z pokút o desaťnásobok oproti súčasnému stavu, čo sa považuje za optimistický odhad. Avšak, funkcionalita nových radarov a otázka ich nasadenia zostávajú predmetom diskusií. Podľa plánov by sa mali radary začať inštalovať do 30. augusta 2026, pričom by mali byť umiestnené na rizikových úsekoch ciest, kde sa často stáva rýchlostné porušenie.
Odborníci varujú, že nové zariadenia by mali byť schopné okrem merania rýchlosti sledovať aj ďalšie priestupky, čo vyvoláva obavy o ochrane osobných údajov a súkromia občanov. Ministerstvo vnútra sa však bráni, že všetky údaje budú spravované len interným systémom bez prístupu externých subjektov.
Podozrenia z netransparentnosti
Ministerstvo vnútra čelí aj obvineniam z porušenia pravidiel verejného obstarávania. Kontroly Úradu pre verejné obstarávanie naznačujú, že ministerstvo sa dopustilo viacerých pochybení, vrátane nejasného kritéria na vyhodnotenie ponúk a nedostatočne definovaných požiadaviek na dodávateľov radarových zariadení.
Podľa správy Útvaru hodnoty za peniaze, projekt na nákup radarov zatiaľ nie je realizovaný podľa pôvodných plánov a obstarávanie nebolo ukončené. Bez navýšenia spočítaných radarov sa totiž nemusí dosiahnuť plánovaný cieľ. V poslednej dobe ministerstvo potvrdilo, že proces obstarávania je stále v pokročilej fáze a nasledujúce kroky sú pod dohľadom.
Budúcnosť projektu
Budúcnosť projektu v súvislosti s inštaláciou nových radarov a ich použitím na cestách zostáva nejasná. Otázky o nákladoch, účinnosti a transparentnosti stále vyžadujú odpovede. Ministerstvo vnútra sa snaží udržať projekt na správnej ceste, ale pre mnohých občanov a odporcov vlády vyvstáva obava z možnej korupcie a netransparentnosti v správe verejných financií.
