Prečo Slovensko bojuje s veternými parkmi?
Slovensko sa ocitlo v jadre vášnivej debaty o využívaní veternej energie, ktoré sa stalo zdrojom rozsiahlej občianskej mobilizácie. Vzhľadom na to, že krajina patrí medzi lídrov v minimálnom využití tohto obnoviteľného zdroja v rámci Európskej únie, sú snahy o rozšírenie veterných parkov sprevádzané masívnym odporom. Aktuálne prevádzkované veterné parky, Cerová a Myjava-Ostrý Vrch, boli uvedené do prevádzky už v začiatkoch stredy 21. storočia, zatiaľ čo novodobé projekty sa nachádzajú v nedohľadne, tvárou v tvár prekážkam v podobe občianskeho odporu a nedostatočnej podpory zo strany politikov.
Petície a verejné diskusie
V posledných rokoch, najmä pod vplyvom návrhov domácich a zahraničných investorov, ako sú WSB Invest, SPP či dánska Eurowind Energy, sa rozbehli petície a miestne referendá. Tieto iniciatívy, ktorých cieľom je zastaviť výstavbu veterných parkov, boli často založené na upozorneniach obyvateľov, ktorí sa o projektoch dozvedeli prevažne z neoficiálnych kanálov. V Hlohovci sa vedenie mesta o plánovanej výstavbe dozvedelo len z neoficiálnych zdrojov, čo vyvolalo rozhorčenie lokalného obyvateľstva.
Referendá sa organizovali v desiatkach obcí a drvivá väčšina zúčastnených bola proti výstavbe turbín. Napríklad v obci Kamanová 80 % voličov vyjadrilo nesúhlas. Najväčšia petícia, Petícia za Slovensko bez veterných parkov, získala viac ako 17 000 podpisov a stala sa symbolom odporu voči plánovanej výstavbe.
Faktory ovplyvňujúce odpor
Investori uvádzajú, že odpor pramení z kombinácie nedostatku informovanosti o veternej energii, negatívnych postojov niektorých politických autorít a chybnej komunikácie zo strany štátu. Takéto obavy sa však stretávajú s praxou v iných európskych štátoch, kde investori pozorujú similaritný odpor voči veterným elektrárňam. Príklady z iných krajín, ako sú štáty strednej a východnej Európy či severské krajiny, ukazujú, že nezáujem o obnoviteľné zdroje nie je unikátom Slovenska.
Politická atmosféra a občiansky odpor
Verejné diskusie a prerokovávania sú vyplnené konfliktnými emóciami a doviedli k intenzívnym protestom. V Stupave sa na jednom z verejných stretnutí vyše 85 % prítomných postavilo proti plánovaným projektom. V Bratislave sa dokonca muselo prerokovanie plánovaných akceleračných zón zrušiť, keďže stovky občanov fyzicky zablokovali prístup na rokovania.
Hrozby z EÚ a plány do budúcnosti
Na medzinárodnej úrovni Slovensko čelí hrozbám v súvislosti s nedodržaním európskych záväzkov týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie. Vzhľadom na nezískanie kladného stanoviska pre žiadne z predložených projektov EIA môže krajine hroziť strata príspevkov z európskych fondov. Aktuálne sa Slovensko nachádza pod tlakom voči dodržiavaniu záväzkov v duchu Plánu obnovy a odolnosti, ktorý zahŕňa aj podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov.
Ministerstvo životného prostredia v súčasnosti oznámilo, že plánuje vyradiť sedem z pôvodne navrhovaných akceleračných zón. Napriek tomu asociácie energetických expertov zdôrazňujú, že existencia týchto zón je nevyhnutná – avšak iba ak bude zabezpečené, že ich budovanie bude rešpektovať obavy a práva obyvateľov.
Do tejto zložitej situácie intervenujú aj dezinformačné kampane, ktoré ešte viac polarizujú názory obyčajných ľudí. Na jednej strane sú názory odporcov, ktoré hovoria o zdravotných rizikách a environmentálnych dopadoch, na strane druhej odborníci potvrdzujú, že mnohé z týchto názorov sú mýty bez vedeckého opodstatnenia.
Záver
Téma budovania veterných parkov na Slovensku sa transformovala na zložitý problém, ktorý sa dotýka viacerých aspektov – od politických postojov po občianske práva a environmentálnu udržateľnosť. Otázkou ostáva, ako sa Slovensko vysporiada s kritickým pohľadom na obnoviteľné zdroje a dokáže nájsť rovnováhu medzi zvyšovaním svojej energetickej nezávislosti a rešpektovaním hlasu svojich občanov.
