Vianočné trhy v Lišove sa po siedmich rokoch rušia. Remeselníkov odradili obavy z kontrol a byrokracie
Tradičné dedinské Vianoce v obci Lišov v okrese Krupina sa tento rok neuskutočnia. Ôsmy ročník trhov, naplánovaný na 19. decembra 2026, organizátori z občianskeho združenia Lišov Múzeum zrušili. Dôvodom nie je nezáujem návštevníkov, ale strach malých predajcov z prísnejších podmienok a celodenných štátnych kontrol.
Podujatie roky organizovalo miestne múzeum a na trhy pravidelne prichádzali návštevníci z celého regiónu. Podľa predsedu občianskeho združenia Jakuba Dvorského neboli trhy komerčným jarmokom veľkých predajcov, ale slúžili miestnym seniorom, drobným remeselníkom a rodinám, ktoré prišli ponúknuť pár drobností a privyrobiť si symbolických pár eur.
Predajcovia sa obávajú kontrol a nových povinností
Rozhodnutie podľa Dvorského neprišlo z rozmaru, ale po vlne reakcií od samotných predajcov. „Situácia zo strany štátu sa vyostruje. Stále pribúdajú nové podmienky, kontroly a ďalšie povinnosti. Hneď ako sme ohlásili, že ideme trhy organizovať, začali nám chodiť otázky typu: ‚Čo ak nemám to či ono? Ja som skončil, už to robiť nebudem.‘ Každý, kto nám volal, sa pýtal: ‚Nemám toto, nemám hento, čo ak príde kontrola? Tam bola kontrola, hentam bola kontrola…‘ Medzi ľuďmi zavládol úplný strach a s predajom končia. Ide väčšinou o starších ľudí, ktorí prídu raz do roka niečo predať a stretnúť sa s ostatnými,“ vysvetľuje Dvorský.
Organizátori opisujú situáciu na príklade 70-ročnej dôchodkyne, ktorá si doma háčkuje ponožky a raz do roka ich chce predať na dedinskom trhu. Aj pri takomto jednorazovom predaji musí podľa nich riešiť povolenie na predaj na trhovom mieste, dodržiavanie trhového poriadku, preukázanie pôvodu výrobkov, označenie cien, informácie o materiálovom zložení či pravidlá ochrany spotrebiteľa. Navyše musí vedieť, či jej činnosť štát považuje za príležitostný predaj, autorskú tvorbu alebo podnikanie.
„Od toho sa odvíja živnosť, registrácia na daňovom úrade, DIČ, evidencia príjmov a výdavkov, daňové priznanie, zdravotné a sociálne odvody, eKasa, vydávanie pokladničných dokladov či zabezpečenie bezhotovostných platieb,“ menuje úskalia príležitostného podnikania Dvorský.
Kontroly v malých obciach považujú za neprimerané
Podľa Dvorského sa podobný scenár odohráva naprieč celým regiónom. Štátne orgány podľa neho stratili zmysel pre primeranosť. „Chápem kontroly pri veľkých podujatiach, ako je napríklad Radvanský jarmok. Ale v malých obciach, kde máte šesť stánkov a z toho tri kontroly – celodenne tam stoja daňováci alebo hygiena – je to absurdné. Týmto spôsobom sa úplne zabíja a potláča komunitný život,“ hovorí.
Daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová vysvetľuje, že legislatíva na jednorazový príležitostný predaj pamätá. Príležitostný predajca podľa nej registračnú pokladnicu nepotrebuje, mal by si však viesť jednoduchú evidenciu, čo a za koľko predal. Ak predáva opakovane, napríklad trikrát ročne, odporúča mu využívať bezplatnú aplikáciu virtuálnej registračnej pokladnice v mobile.
Takéto príjmy sa zaraďujú medzi ostatné príjmy z príležitostných činností. „Ak príjmy presiahnu 500 eur, zdaňuje sa len suma nad touto hranicou. K takýmto príjmom si môže predajca uplatniť prislúchajúce výdavky. Daňové priznanie sa podáva len vtedy, ak celkové zdaniteľné príjmy za rok presiahnu polovicu nezdaniteľnej časti základu dane, čo je približne tritisíc eur,“ prepočítava Oravcová. Sociálne poistenie sa z príležitostných príjmov neplatí, zdravotné poistenie sa platí len z tej časti príjmu, ktorá je zdaniteľná.
Ľudia vyjadrujú organizátorom podporu
Múzeum oznámilo zrušenie akcie v utorok večer na sociálnej sieti. Pod príspevkom sa začali hromadiť komentáre na podporu organizátorov i predajcov tradičných výrobkov. „Ľudia, ktorí sa vedeli zviditeľniť aspoň takto, ukázať svoju šikovnosť a stráviť deň pekne v malej komunite, kvôli neúnosným nariadeniam a kontrolám prídu o pekné podujatie, na ktoré sa tešia celý rok. Veľmi smutnú dobu žijeme,“ napísala Lucia Dodoková.
Podľa Braňa Jánoša sú takýmto spôsobom likvidovaní malí predajcovia, ktorí vytvárajú neopakovateľnú atmosféru na remeselných a vianočných trhoch. „Ak zo strany štátu a štátnych orgánov takýto trend bude aj naďalej pokračovať, mnohé remeslá proste zaniknú,“ povedal.
Pre samotné múzeum trhy nikdy neboli zárobkovou činnosťou. Každý rok ich združenie dotovalo z vlastných zdrojov, len aby podporilo tradície a udržalo ľudí pohromade. „Trvalo nám roky týchto ľudí motivovať, zapájať a vysvetľovať im, že to nie je o peniazoch, ale o stretnutí. Babička za týchto podmienok medovníky piecť nebude. A ani my ako organizátor si nemôžeme dovoliť riskovať, že príde kontrola a na konci dňa bude znášať následky ten, kto podujatie pripravuje,“ uzatvára Jakub Dvorský s tým, že ak štát nezavedie rozumné výnimky pre jednodňové komunitné akcie, vidiecke tradície a dobrovoľníctvo na Slovensku definitívne zaniknú.
