Slovensko ako čipová veľmoc: Potenciál v technológii, ktorú Európa takmer ignoruje
V súčasnosti sa Slovensko ocitá na prahu významných zmien v oblasti technológií mikroprocesorov. V kontexte Európskej únie, ktorá sa snaží zvýšiť svoju výrobnu kapacitu čipov, je Slovensko počíta ako jednu z kľúčových krajín, ktoré môžu prispieť k vytvoreniu silného a nezávislého dodávateľského reťazca. V rozhovore sa o potenciáli slovenskej čipovej výroby rozprávali dvaja odborníci, Michal Mičjan a Juraj Marek z čipového kompetenčného centra SK-Chips, pričom moderátorskú úlohu prevzal Ján Trangel.
Hlavným problémom, s ktorým sa Európa potýka, je závislosť od produkcie mikročipov, ktorá je prevažne umiestnená v Ázii a USA. To zvyšuje riziko porúch dodávateľských reťazcov, čo sa ukázalo aj na jeseň minulého roka. Odborníci sa zhodujú na tom, že posilnenie európskej suverenity v oblasti čipov je nevyhnutnosťou.
Ambiciózne ciele a realita
Podľa platných plánov by mala Európska únia zvýšiť svoju trhovú produkciu čipov zo súčasných jednociferných percent až na 20 % do roku 2030. Michal Mičjan však uvádza, že tieto ciele sa pravdepodobne zrevidujú na medzi 14 až 15 %, čo je vzhľadom na súčasné podmienky považované za realizovateľný cieľ. Súčasná situácia naznačuje, že vykonaná revízia bude sústredená na reálne predpoklady výroby a trhu.
Slovenský prínos v dodávateľskom reťazci
Slovenská expertíza sa sústreďuje na návrh a výrobu čipov, pričom podľa Juraja Mareka má krajina silné zázemie v oblasti výkonovej elektroniky, obzvlášť pre automobilový priemysel. Avšak veľkou slabosťou ostáva fact, že finalizácia, teda puzdrenie čipov, prebieha v Ázii. Zmena tohto stavu by mohla mať zásadný vplyv na domácu ekonomiku a dodávateľské reťazce.
Technologické nedostatky a výskumné kapacity
Európa sa pred niekoľkými rokmi uchádzala o technologickú prevahu v oblasti výroby procesorov, no dnes čelí problému prenosu a realizácie technológií. Juraj Marek upozorňuje na to, že zatiaľ čo schopnosť vytvoriť čip v EÚ existuje, nestačí len navrhnúť procesory bez zabezpečenia kritických procesov, akým je puzdrenie, ktoré sa dnes realizuje prevažne v Ázii. Slovensko má však laboratóriá, ktoré sa zaoberajú experimentálnou výrobou polovodičových súčiastok a má tak potenciál rozvinúť schopnosti v tomto smere.
Budúcnosť čipovej výroby v Slovensku
Podľa odborníkov z SK-Chips je kľúčom k úspechu diverzifikácia dodávateľských reťazcov a zvýšenie výrobných kapacít v rámci EÚ. Jednou z možností, ako posilniť domácu produkciu, je otvoriť nové výrobné závody na puzdrenie čipov priamo v Európe, čo by mohlo znížiť závislosť na externých dodávateľoch. Ako pozitívny signál sa javí aj iniciatíva na podporu startupov zameraných na polovodičový priemysel, čo by umožnilo vznik nových inovatívnych firiem v tejto oblasti.
Vzdelanie a výskum ako fundamentálne kamene budúcnosti
V súvislosti s potrebnou transformáciou slovenskej technológie sa kladie dôraz na vzdelávanie. Michal Mičjan zdôrazňuje, že bez dostatočného počtu študentov z technických odborov nebude možné posunosť výrobu. Je potrebné efektívne motivovať väčší počet mladých ľudí, aby sa orientovali na elektroniku a technológie potrebné pre čipový priemysel. Pre úplný rozvoj tohto sektora v Slovensku bude dôležité pripraviť potrebné podmienky a podporiť návrat už vzdelaných odborníkov z oblasti technológie.
Slovensko má pred sebou unikátnu príležitosť stať sa lídrom v čipovej technológii, ak sa zameria na investície do vzdelania, inovácie a domáceho výrobného sektora. Skrze strategické iniciatívy a odborné kompetenčné centrá má potenciál získať nielen technologickú, ale aj ekonomickú suverenitu v tejto kriticky dôležitej oblasti.
