Gašpar víta vojenské kontakty s Moskvou, Ruska sa zastával v propagandistickom plátku Kremľa
Kým minister zahraničných vecí Juraj Blanár rokoval v Moskve s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, ruská štátna tlačová agentúra TASS avizovala zverejnenie rozhovoru s podpredsedom Národnej rady SR Tiborom Gašparom. Ten sa v rozhovore vyjadruje zmierlivo a celkovo vyzýva na spoluprácu s Ruskom, ktoré vedie vojenskú agresiu proti Ukrajine.
Jednou z hlavných tém rozhovoru sú dodávky ruského plynu a energetická spolupráca, pozornosť však vyvoláva aj ďalšia téma. Gašpar víta obnovenie výmeny vojenských pridelencov medzi Slovenskom a Ruskom, čím potvrdzuje už dlhšie avizované obnovenie vojenských kontaktov s Moskvou. Gašpar už v minulosti vystúpil aj v ruskej Štátnej dume a netají sa dobrými vzťahmi s Ruskom.
„Obnovenie výmeny vojenských pridelencov medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou možno považovať za praktický krok zameraný na zachovanie komunikačných kanálov a zlepšenie vzájomného porozumenia v oblasti bezpečnosti a obrany,“ uviedol Gašpar pre TASS.
Podľa neho sa pritom spolupráca s Ruskom a západnými spojencami nemusí vylučovať. „Udržiavanie dialógu s Ruskom a spolupráca s európskymi a transatlantickými partnermi sa nemusia navzájom vylučovať,“ dodal. O Gašparovi je známe, že často preberá ruské naratívy, napríklad o tom, že európske sankcie nefungujú. Podobné postoje prezentuje aj v rozhovore pre TASS. Slovensko je pritom stále na ruskom zozname takzvaných nepriateľských krajín.
Gašpar v rozhovore viackrát spomína Trumpovu dohodu s Putinom o dodávkach ruskej nafty. Tú uvádza ako príklad toho, že aj západné krajiny môžu hospodársky spolupracovať s Ruskom napriek sankciám.
Ďalšou zaujímavou časťou rozhovoru je otázka TASS o parlamentných voľbách na Slovensku naplánovaných na budúci rok. Gašpar pripúšťa možný nástup opozície k moci a hovorí, že v takom prípade by sa zahraničná politika Slovenska pravdepodobne zmenila. Pre TASS však zároveň uviedol, že vláda Roberta Fica by mala dokončiť svoje funkčné obdobie.
Gašpar tiež pripúšťa, že v Európskej únii môže dôjsť k zmene politiky voči Rusku. V rozhovore hovorí o rozdielnych postojoch členských krajín k sankciám a potrebe zachovať diplomatické kontakty s Moskvou. „Európska únia v súčasnosti naďalej uplatňuje sankcie voči Rusku a poskytuje podporu Ukrajine. Jednotlivé členské štáty EÚ vrátane Slovenskej republiky však môžu mať, a skutočne aj majú, odlišné názory na rozsah sankčných opatrení, energetickú politiku a podmienky budúceho diplomatického urovnania konfliktu,“ povedal Gašpar pre ruskú agentúru.
Gašpar sa v rozhovore dotkol aj zmrazeného ruského majetku. Pripomenul, že slovenský premiér Robert Fico odmieta jeho využitie na financovanie ukrajinskej armády. Takýto postup označil za neprijateľný. Podpredseda parlamentu zároveň obhajoval výhrady slovenskej vlády voči európskym sankciám a zákazu dovozu ruského plynu. Tvrdí, že pri rozhodovaní treba zohľadňovať aj ekonomické dôsledky pre jednotlivé členské štáty.
Zaujímavou časťou rozhovoru bola aj otázka ruskej agentúry TASS, či sa ruskí občania na Slovensku nemusia obávať vydania do tretích krajín z politických dôvodov. Gašpar ruských občanov ubezpečil, že takéto vydanie je nepravdepodobné. Zároveň však dodal, že každý prípad sa musí posudzovať individuálne, v súlade so slovenskými zákonmi a medzinárodnými záväzkami. Podpredseda parlamentu tiež pripomenul, že Slovensko naďalej vydáva ruským občanom turistické víza. Zdôraznil, že by nemali byť automaticky posudzovaní iba na základe svojej štátnej príslušnosti.
