Izrael volí v tieni vojny v najdôležitejších voľbách
Izraelčania prichádzajú k urnám v prvých voľbách od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023. Hlasovanie sa koná v čase, keď spoločnosťou otriasa predlžujúca sa vojna v Pásme Gazy, nedoriešené vojenské konfrontácie s Iránom a rastúce napätie na Západnom brehu.
Nejde o bežný politický cyklus – hlasovanie je podľa analytikov referendom o tom, ako zaistiť bezpečnosť krajiny v regióne, v ktorom je Izrael obklopený viacerými nepriateľmi od Hamasu cez Irán až po libanonský Hizballáh.
Súboj o politické prežitie
Premiér Benjamin Netanjahu hrá o politické prežitie aj slobodu pred súdom a tvrdí, že len on dokáže Izrael ochrániť pred existenčnými hrozbami. Oporu nachádza v radikálnej pravici a ultraortodoxných stranách, ktoré odmietajú nástup náboženských študentov do povinnej vojenskej služby.
Proti nemu stojí bývalý šéf armády Gadi Eizenkot, ktorý v bojoch v Gaze stratil syna a sľubuje vyšetrenie bezpečnostných zlyhaní aj návrat k inštitucionálnej dôveryhodnosti. Prieskumy ukazujú, že Netanjahuova koalícia stráca väčšinu, no poskladať novú väčšinovú vládu bude pre opozíciu ťažké.
Kto sú hlavní kandidáti
Benjamin Netanjahu (Likud): Úradujúci premiér, ktorý stál na čele krajiny 19 z posledných 30 rokov, čelí súdnemu procesu pre obvinenia z korupcie. Zodpovednosť za 7. október presúva na bezpečnostné zložky. Za sebou má podporu amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Gadi Eizenkot (Jašar): Bývalý náčelník generálneho štábu sa profiluje ako Netanjahuov protiklad. Vo vojne v Gaze v roku 2024 prišiel o syna aj dvoch synovcov.
Čo ukazujú prieskumy
Dáta ukazujú, že Netanjahuov Likud so spojencami pravdepodobne stratí v Knesete väčšinu. Opozičné hlasy sa delia na židovské strany vedené Eizenkotom a subjekty zastupujúce palestínskych občanov Izraela. Arabské strany vylučujú priamy vstup do koalície, naznačili však ochotu ticho podporovať menšinovú vládu.
Kľúč môžu držať dve malé strany balansujúce na 3,25-percentnom prahu zvoliteľnosti – krajne pravicová formácia Amča Jisrael a strana Rezervisti.
Téma Gazy a budúcnosť bezpečnosti
Konflikt v Gaze určuje izraelskú zahraničnú aj domácu politiku. Časť Netanjahuových spojencov volá po rozširovaní židovských osád na Západnom brehu. Opozícia varuje pred narastajúcou medzinárodnou izoláciou Izraela, prísnejšími sankciami a vyčerpaním armády v nekončiacich vojnách bez politického plánu na deň „potom“.
Kneset má 120 kresiel a poslanci sú volení systémom pomerného zastúpenia. Žiadna strana doteraz nezískala väčšinu 61 kresiel, preto Izrael vždy vládli koalície. Výsledky exit pollov sa zverejňujú o 22:00 izraelského času.
