Ústavný právnik Bujňák: Jedna otázka z referenda Demokratov je protiústavná
Ústavný právnik Vincent Bujňák, ktorý sa zaoberá odvolávaním politikov z funkcií, poskytol analýzu súvislostí medzi petíciou za vypísanie referenda o skrátení volebného obdobia a ústavou. V rozhovore sa sústredil na tri možné scenáre, ktoré má prezident Peter Pellegrini na výber po prešetrení petície od hnutia Demokrati.
Možnosti prezidenta pri petícii
Pellegrini má pred sebou tri cesty v súvislosti s referendom. Prvou je jeho vyhlásenie, ak mu v tom nebráni žiadna ústavnoprávna prekážka. Druhá možnosť prichádza v prípade, že prezident nebude mať istotu o súlade otázky s ústavou, a môže skúmať otázku cez Ústavný súd. Toto oprávnenie má výlučne on, čo bolo známe napríklad pri referende o predčasných voľbách v roku 2021, kedy bývalá prezidentka využila tento mechanizmus na overenie právnych aspektov.
Tretia možnosť: Nevyhlásenie referenda
Poslednou alternatívou, ktorú môže prezident zvoliť, je nevyhlásenie referenda, ak nájde dôkazy o jeho rozporoch s ústavou. Prezident môže svoje rozhodnutie opierať o už existujúcu judikatúru z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré jasne nastolili limity a pravidlá pre referendové otázky.
Ústavný rámec a princíp generality práva
Podľa Bujňáka je kritickým aspektom, že otázka v referende nesmie znižovať štandard základných práv a slobôd, a navyše musí rešpektovať princíp generality práva, čo je základný princíp právneho štátu. Ak by parlament prijal výsledok referenda, musel by rešpektovať tri ročné obmedzenie na zmenu či zrušenie normy, inak by to narušovalo existujúce ústavné texty.
Referendová otázka a Ústavný súd
Bujňák dodáva, že prezident Pellegrini by mal byť obozretný, pretože otázka skrátenia volebného obdobia bola už relevantná aj v minulosti. Ústavný súd sa nielen dotýkal obdobných problémov, ale vyslovil aj zásady, na ktorých by sa mala zakladať každá referendová otázka. Je dôležité, aby referendová otázka nevytvárala jednorazové výnimky, lebo to by mohlo viesť k ďalším ústavným sporom v budúcnosti.
Vyhlásenie referenda a jeho dôsledky
Pokiaľ by referendum s otázkou o skrátení volebného obdobia prešlo, vytvorilo by právne záväzné pravidlo so silou ústavného zákona. Bujňák varuje, že zákonodarná moc by nemala prijať individuálne právne akty, ktoré sa týkajú konkrétneho prípadu. Ak by k vyhláseniu referenda došlo aj bez ohľadu na doterajšie rozhodnutia Ústavného súdu, mohlo by sa to stať nebezpečným precedensom.
Alternatívy a stanovisko prezidenta
V prípade, že by prezident Pellegrini označil otázku z referenda za neústavnú, mohol by sa na Ústavný súd obrátiť na ďalší výklad a využiť okresný rámec na rozhodovanie. Generálne, Bujňák upozorňuje, že akýkoľvek pokus obmedziť právomoci parlamentu konkrétnym referendum by musel mať dlhodobé systémové riešenie, nie jednorazový zásah.
Možné dáta konania referenda
Pri vyhlásení referenda je tiež špecifické, že iniciátori nemajú právo vyžadovať konkrétny termín, kedy sa má konať. Prezident má v tomto ohľade voľnosť, musí však dodržiavať ústavné lehoty na preskúmanie žiadosti. Termín konania referendum tak môže padnúť kedykoľvek v rámci určených časových mantinelov, avšak iniciácia petície vo vyžiadanej dobe môže ovplyvniť jeho reálne vykonanie.