Rozšíri sa Európska únia o Kanadu? Brusel jej otvoril dvere, za je aj Šefčovič
Európska únia sa môže prvýkrát rozrásť o neeurópskeho člena, zatiaľ však len v rovine úvah. Nepôjde o klasické členstvo a všetko musia schváliť existujúce členské štáty EÚ.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas stredajšej správy o stave Únie prekvapila mnohé členské štáty vyhlásením, že Brusel plánuje z Kanady urobiť svojho prvého pridruženého člena. Tento historický krok však môže viesť k ďalšej nespokojnosti Washingtonu, kde administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa stojí za eskalovaním obchodnej vojny s Ottawou.
Prejavu v štrasburskom Európskom parlamente sa osobne zúčastnil aj kanadský premiér Mark Carney, ktorý po kolapse obchodných rokovaní s USA hľadá spôsoby, ako znížiť závislosť svojej krajiny od južného suseda a vybudovať alianciu rovnako zmýšľajúcich demokracií. Von der Leyenová zdôraznila, že ponuka užších väzieb nie je namierená proti nikomu, ale ide o krok pre budovanie spoločnej sily v čase, keď je narušený medzinárodný systém založený na pravidlách.
Čo znamená pridružené členstvo v praxi?
Hoci presné kontúry tohto úplne nového štatútu zatiaľ nie sú známe, v európskej diplomacii pôjde takmer určite o veľkú zmenu. Ako vysvetlil podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ktorý má v Komisii na starosti obchod, titul pridruženého člena doteraz patril výlučne krajinám, ktoré sa pripravovali na plnohodnotný vstup do EÚ, akou bolo v minulosti aj Slovensko. Pre Kanadu bude musieť tento formát dostať nový a detailnejší obsah.
Brusel a Ottawa už teraz vedú rokovania o zapojení Kanady do výmenného programu Erasmus+, do výskumného programu Horizon Europe a o vzájomnom uznávaní pracovných kvalifikácií. EÚ chce ísť ešte ďalej. Očakáva sa posun od súčasnej dohody o voľnom obchode (CETA) k takzvanej Aliancii pre budúcnosť, ktorá má vytvoriť spoločný priestor pre prosperitu a ekonomickú bezpečnosť.
Podľa Šefčoviča Únia s Kanadou hľadá bezprecedentný spôsob spolupráce, aby ju dostala bližšie na európsku orbitu. Keďže Kanada je bohatou krajinou a členom G7, pridružené členstvo nebude znamenať posielanie európskych fondov na vyrovnávanie regionálnych rozdielov.
Namiesto toho sa partneri zamerajú na vytváranie spoločných investičných mechanizmov s obrovskou finančnou silou, napríklad do ťažby a spracovania kritických nerastných surovín. Šefčovič v tejto súvislosti pripomenul obrovský úspech dohody CETA, vďaka ktorej vzrástol obchod s tovarmi o 85 percent a pri službách presiahol 100 percent.
Nové partnerstvo má pokrývať aj dohodu o digitálnom obchode, energetiku, obranu a užšie prepojenie vo vedecko-výskumných projektoch.
Zaskočené členské štáty a legislatívne prekážky
Kým Komisia vidí v Kanade strategického spojenca, samotné členské štáty EÚ zostali z oznámenia zaskočené, keďže o schválenie tohto nápadu neboli požiadané vopred. Udelenie akéhokoľvek nového členského štatútu je v kompetencii členov EÚ a niektorí diplomati varujú, že vytvorenie pridruženého členstva by si vyžadovalo zmenu základných zmlúv EÚ, čo považujú za takmer nemožné pre nedostatok podpory.
Diplomati sa obávajú, že hlbšia integrácia s Kanadou narazí na praktické ekonomické problémy. Medzi sporné body patrí kanadský oceliarsky priemysel konkurujúci európskemu, kanadské clá na dovoz európskych áut, obmedzenia pre európsky alkohol, preferovanie domácich výrobcov a odlišné pravidlá pre geneticky modifikované plodiny.
Hoci krajiny EÚ vo všeobecnosti užšie vzťahy s Ottawou podporujú, niektoré by radšej stavali na existujúcich dohodách, než by vytvárali úplne nové kategórie členstva. Kanada, podobne ako dnes Nórsko alebo Švajčiarsko, zatiaľ nemá mať v európskych inštitúciách hlasovacie právo.
Reakcia na dominanciu veľmocí
Pozvanie pre Kanadu zároveň prichádza v pomerne napätých časoch. Šefčovič prízvukuje, že EÚ neustále čelí novým výzvam, od tvrdej bezpečnosti cez energetiku až po obavy občanov z rastúcich životných nákladov. Európa podľa neho dokáže tieto problémy zvládnuť len vtedy, ak bude vystupovať jednotne, pretože svetoví dominantní hráči ako USA či Čína neváhajú využívať svoju ekonomickú i vojenskú silu na presadzovanie vlastných národných záujmov.
Prítomnosť premiéra Carneyho v Štrasburgu, kde prebieha plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu, je tak podľa Šefčoviča aj výrazom európskej solidarity v čase, keď sú americko-kanadské rokovania zastavené, hoci podpredseda Komisie verí, že Washington a Ottawa sa k spoločnému stolu napokon vrátia. Európa medzitým nestráca čas.
Ďalšie detaily spolupráce by mali byť známe po októbrovom samite EÚ – Kanada v Montreale. Už v stredu večer má Šefčovič naplánované stretnutie s kanadským ministrom financií Françoisom-Philippom Champagnom, s ktorým bude diskutovať o praktickom rozšírení tejto doteraz najambicióznejšej transatlantickej spolupráce.
