Ceny palív lámu rekordy
Podľa údajov Štatistického úradu za 37. týždeň roka 2026 prekonali ceny benzínu hranicu 1,80 eura za liter a nafta sa drží nad 1,90 eura za liter. Prémiové palivá presiahli hranicu dvoch eur. Dôvodom je geopolitické napätie v kľúčových produkčných regiónoch a na námorných trasách.
Odborníci v Paneli expertov hodnotili príčiny zdražovania, vplyv na infláciu aj zmysel prípadných zásahov štátu.
Karel Hirman: Príčinou sú dva vojenské konflikty
Bývalý minister hospodárstva Karel Hirman uviedol, že prudký nárast cien je dôsledkom dvoch vojenských konfliktov – ruskej vojny proti Ukrajine a krízy okolo Iránu v Perzskom zálive a v Červenom mori. Predpovedať vývoj je podľa neho neseriózne, pretože nezávisí od trhových faktorov.
Za jediné zmysluplné opatrenie vlády považuje zníženie spotrebnej dane. Vzhľadom na vyšší výber DPH by podľa neho toto opatrenie nemuselo ovplyvniť plánované daňové príjmy.
Radovan Potočár: Ceny skôr na zvýšených úrovniach
Analytik Radovan Potočár nevníma súčasné ceny ako sezónny výkyv. V 37. týždni stál benzín v priemere viac ako 1,80 eura a nafta 1,92 eura za liter, medziročne drahšie o 17 percent, respektíve takmer 32 percent.
Do konca roka očakáva výraznú volatilitu a ceny skôr na zvýšených úrovniach. Najväčší tlak vidí pri nafte. Súčasné ceny nepovažuje za novú trvalú normu – pri deeskalácii konfliktu môžu rýchlo klesnúť.
Andrej Žiarovský: Plošné zníženie dane je rizikové
Odborník na jadrovú energetiku Andrej Žiarovský uviedol, že cenové nárasty sú dané geopolitickými udalosťami v Hormuzskom prielive. Rast cien sa do inflácie prenesie v dvoch vlnách, plný dopad za jeden až šesť mesiacov.
Plošné zníženie spotrebnej dane považuje z pohľadu konsolidácie za rizikové, pretože dotuje ceny palív pre všetkých rovnako. Namiesto toho by mal štát poskytovať adresnú pomoc najzraniteľnejším skupinám.
Patrik Kindl: Výpadok stoviek miliónov eur
Ekonóm Patrik Kindl predpokladá, že ceny sa budú pohybovať okolo súčasnej úrovne. Benzín vidí priaznivejšie ako naftu, keďže v zime klesá dopyt po benzíne, kým nafta sa využíva aj na vykurovanie.
Zníženie spotrebnej dane by podľa neho znamenalo výpadok v desiatkach až stovkách miliónov eur. Podľa rozpočtu má výška spotrebnej dane z palív predstavovať 1,37 miliardy eur. Za efektívnejšie považuje adresné opatrenia pre priemysel, poľnohospodárstvo a nákladnú dopravu.
Ondrej Greguš: Priestor na zníženie dane je malý
Finančný analytik Ondrej Greguš uviedol, že zdraženie nemožno považovať za sezónny výkyv. Nafta je pod väčším tlakom ako benzín, globálne zásoby destilátov zostávajú nízke.
Pri nafte je priestor na zníženie dane veľmi malý – slovenská sadzba je 36,8 centa na liter, európske minimum 33 centov. Pri benzíne by sadzba mohla klesnúť z 51 na 36 centov za liter. Výpadok príjmov by nevykompenzovala vyššia spotreba.
