ETS nie je len cena uhlíka. Slovensku prináša stovky miliónov eur na modernizáciu
Diskusia o európskom systéme obchodovania s emisiami (ETS) sa nemá skončiť pri otázke, či je emisná povolenka drahá. Je to legitímna otázka, no rovnako legitímne je pýtať sa, čo by sme stratili, keby sme ETS oslabili.
Konflikt na Blízkom východe opäť pripomína, aká nebezpečná a drahá je závislosť od dovážanej energie. Ruská agresia proti Ukrajine a energetická kríza v roku 2022 to ukázali už predtým. Odpoveďou Európy nie je návrat k fosílnym palivám, ale viac vlastnej energie, rýchlejšia elektrifikácia a nižšia energetická náročnosť.
V roku 2025 pochádzalo v EÚ z obnoviteľných zdrojov 47,3 percenta vyrobenej elektriny. Podiel uhlia klesol za dve desaťročia z približne tretiny na menej ako desatinu. Spolu s jadrovou energiou dnes čisté zdroje vyrábajú viac elektriny než fosílne palivá.
Dvadsať rokov, ktoré zmenili energetiku
ETS funguje od roku 2005. Jeho princíp je jednoduchý: kto vypúšťa emisie, platí. Systém tak vytvára tlak na zmenu technológií a zároveň peniaze na ich financovanie. Od jeho vzniku klesli emisie v pokrytých sektoroch približne o polovicu.
ETS priniesol viac ako 270 miliárd eur príjmov, ktoré smerujú do inovácií, dekarbonizácie priemyslu a modernizácie energetiky. Emisná povolenka nie je iba náklad, je aj zdrojom peňazí na investície do technológií, ktoré firmy postupne oslobodzujú od fosílnych palív.
Robiť z ETS hlavného vinníka vysokých cien energie je príliš jednoduché. Cenu elektriny ovplyvňujú náklady na výrobu, ceny plynu a ďalších palív, siete, dane aj ďalšie zložky. Jedným z hlavných dôvodov vysokej a nestálej ceny zostáva závislosť Európy od dovážaných fosílnych palív, najmä plynu.
Čo z toho má Slovensko
Pre Slovensko je ETS dôležitý nielen ako regulačný nástroj. Je aj zdrojom investícií. Z aukcií emisných povoleniek získava Slovensko stovky miliónov eur ročne v závislosti od ceny uhlíka. Tieto peniaze majú smerovať na klimatické a energetické opatrenia, modernizáciu, energetickú efektívnosť či podporu domácností a podnikov.
Príkladom je tohtoročný reštart hlinikárne Slovalco v Žiari nad Hronom. Vláda pre ňu vytvorila novú kompenzačnú schému – podľa slov premiéra založenú výlučne na peniazoch z emisných povoleniek.
Ešte väčší význam má Modernizačný fond. Je financovaný priamo z výnosov ETS a určený pre členské štáty s nižšími príjmami. Slovensko z neho môže v rokoch 2021 až 2030 čerpať približne štyri miliardy eur v závislosti od ceny povoleniek.
Významným príkladom je U. S. Steel Košice. Z Modernizačného fondu má dostať podporu na elektrickú oblúkovú pec a zariadenie na delenie vzduchu. Celková investícia má dosiahnuť približne 900 miliónov eur. Podľa vlády môže od roku 2030 znížiť emisie fabriky približne o tri milióny ton CO₂ ročne a pomôcť udržať priemyselnú výrobu a pracovné miesta na východe Slovenska.
Čím nahradíme ETS?
Ak chceme ETS výrazne oslabiť, čím nahradíme peniaze, ktoré dnes financujú takéto investície? Z výnosov ETS sa financuje aj Inovačný fond, jeden z najväčších európskych nástrojov na podporu nízkouhlíkových technológií. Podporuje napríklad výrobu zeleného vodíka pre chemický priemysel či dekarbonizáciu výroby sladu pre pivovary. Na Slovensku podporil projekt spoločnosti Lixea, ktorý bude premieňať odpadovú biomasu na celulózu a lignín – suroviny, ktoré môžu nahrádzať produkty na báze ropy.
ETS však nie je bezchybný. Energeticky náročný priemysel potrebuje predvídateľné podmienky, dostatok čistej energie a ochranu pred konkurenciou z krajín s výrazne nižšími uhlíkovými nákladmi. Preto dostávajú energeticky náročné odvetvia bezplatné povolenky, ktoré na Slovensku v priemere pokrývajú viac ako 60 percent ich emisií.
Problém Slovenska nie je ETS
O nastavení ETS sa dá a treba diskutovať. O tempe znižovania emisného stropu. O ochrane priemyslu. O tom, ako lepšie využiť príjmy z povoleniek. Pri tejto diskusii by však nemala zmiznúť jedna zásadná otázka: Ak ETS oslabíme, čo nahradí jeho investičnú funkciu?
Európa nie je jediným miestom, kde sa používa uhlíkové oceňovanie. Čína masívne investuje do solárnej a veternej energetiky, batérií, elektromobility a ďalších čistých technológií. Od roku 2021 má vlastný systém obchodovania s emisiami – podľa objemu pokrytých emisií najväčší na svete. Jeho rozsah sa postupne rozširuje aj mimo energetiky.
Slovensko má dnes k dispozícii významný balík peňazí na modernizáciu hospodárstva – okrem ETS aj končiaci Plán obnovy, eurofondy či Fond na spravodlivú transformáciu. Výzvou je premeniť ich na projekty, ktoré znížia náklady na energiu, zvýšia energetickú bezpečnosť a udržia priemysel konkurencieschopný.
Problém Slovenska nie je len cena emisnej povolenky. Problémom by bolo, keby sme kvôli nej stratili nástroj, ktorý pomáha financovať lacnejšiu energiu, modernejší priemysel a investície potrebné na budúcu konkurencieschopnosť.
