Štát obhajuje predĺžený nájom prístavných polôh pre dcéry poslanca Smeru
V Bratislave sa rozhorel spor o budúcu podobu brehov Dunaja. Objavili sa obavy zo zakonzervovania súčasného stavu na úkor nového oddychového a športového priestoru pre ľudí. Už v septembri vyšlo najavo, že štátna spoločnosť Verejné prístavy umožnila ďalšie dlhodobé užívanie prístavných polôh v lukratívnej časti Bratislavy súkromnej firme Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava (SPaP-LOD) bez súťaže. Obavy u primátora Bratislavy Matúša Valla vyvolala aj nedávna zmena legislatívy o vnútrozemskej plavbe.
Desať prístavných polôh
Desiatku prístavných polôh na oboch brehoch Dunaja môže využívať firma SPaP-LOD dcér poslanca Smeru Dušana Muňka. Nájomné zmluvy trvajú päť rokov od účinnosti, no spoločnosť má právo predĺžiť ich na dvojnásobok.
Štátne Verejné prístavy tvrdia, že pravidlá im umožňujú uzatvorenie zmluvy aj bez vyhlásenia súťaže, a to s vlastníkom prístavnej infraštruktúry za predpokladu jej odplatného prevodu do vlastníctva Verejných prístavov. Štátna spoločnosť to považovala za optimálne riešenie, lebo jej to umožnilo majetkovo usporiadať vzťahy so súkromnou spoločnosťou. Rovnako podľa nej postupovala aj pri iných užívateľoch prístavných polôh.
Právnik: podmienky majú byť výhodné
Právnik a expert na verejné obstarávanie Miroslav Cák v postupe problém nevidí, keďže ide o nakladanie s majetkom štátu, štát by však mal dodržať základné princípy. Podľa neho by mali byť dohodnuté obchodné podmienky pre štát ekonomicky výhodné, inak ide o nakladanie s majetkom v rozpore so starostlivosťou poctivého hospodára.
Promenáda a obavy mesta
Správca dotknutej promenády Eurovea sa sťažoval, že pribudol pontón na mieste, ktoré bolo dovtedy fyzicky voľné. Verejné prístavy odkazujú, že rozsah aktivít súkromného lodného dopravcu sa predĺžením využívacieho práva po právnej stránke nijako nezmenil. Rezort dopravy uviedol, že ide o prístavné polohy schválené ešte v roku 2019.
Hlavné mesto sa netají ambíciou účasti na rozhodnutiach, ktoré menia charakter verejných priestorov. Hovorca magistrátu Peter Bubla uviedol, že kotvenie výletných lodí a naviazaná doprava a zásobovanie zásadne menia charakter pokojného miesta a ohrozujú povodňovú bezpečnosť Bratislavy. Mestský poslanec Pavol Škápik upozornil, že namiesto otvárania rieky ľuďom hrozí zakonzervovanie brehov účelovými prevádzkami a nákladnou logistikou priamo na promenádach.
Novela zákona o vnútrozemskej plavbe
Pozmeňovací návrh rozšíril znenie tak, že ministerstvo dopravy môže bez povinnosti prerokovania so samosprávou vymedzovať alebo meniť územia verejného prístavu na strategické prístavné činnosti či rozvojové účely alebo podnikanie. Rezort zdôrazňuje, že nezískal novú kompetenciu a nedošlo ani k odobratiu možností pre samosprávu.
Cák vníma zmeny ako analógiu k regulačnému plánu zo stavebnej legislatívy. Legislatívne by však podľa neho bolo potrebné vymedziť, čo je strategická prístavná činnosť, aby nešlo o svojvôľu. Rozhodnutie jednej inštitúcie považuje za ústavne v poriadku len vtedy, ak štát dostatočne odôvodňuje existenciu takýchto podzón a funguje procedúra možného preskúmania rozhodnutia v správnom súdnictve.
