Historický míľnik vo výskume vesmíru: Odštartovala unikátna misia, k malému marťanskému mesiacu mieri európsky rover
Japonská sonda Martian Moons eXploration (MMX) odštartovala v pondelok 19. októbra z Vesmírneho strediska Tanegašima na palube nosnej rakety H3. Štart bol naživo vysielaný na YouTube kanáli Japonskej vesmírnej agentúry JAXA. Misia si kladie za cieľ dopraviť vzorky z marťanského mesiaca Phobos späť na Zem.
Krátko po vzlete prebehla séria kritických manévrov vrátane odhodenia pomocných motorov, aerodynamického krytu a prvého stupňa rakety. Približne hodinu a jedenásť minút po štarte došlo k finálnemu oddeleniu samotnej sondy od horného stupňa. Týmto momentom sa MMX definitívne vymanila z dominantného gravitačného vplyvu Zeme a bude navedená na svoju prechodovú medziplanetárnu dráhu smerom k Marsu.
Po opustení Zeme čaká sondu približne desaťmesačný let priestorom vnútornej slnečnej sústavy. K červenej planéte dorazí v auguste 2027, kedy pomocou svojich hlavných motorov spomalí a zachytí sa na jej obežnej dráhe. Odtiaľ bude MMX postupne upravovať svoju trajektóriu, až kým sa v septembri 2027 nepresunie na takzvanú kvázi-satelitnú obežnú dráhu priamo v okolí mesiaca Phobos.
Z tejto dráhy sonda detailne zmapuje povrch, vypustí európsky rover Idefix a následne pristane na samotnom mesiaci pre odber minimálne 10 gramov povrchového materiálu. Návratový modul so vzorkami má doraziť späť na Zem v roku 2031 s plánovaným pristátím v Austrálii.
Výsledok medzinárodnej spolupráce
Na misii Martian Moons eXploration pracuje ako hlavný organizátor japonská vesmírna agentúra JAXA v úzkej spolupráci s viacerými medzinárodnými partnermi. Významným spôsobom sa podieľa americká NASA, európska ESA zabezpečujúca komunikačné technológie, francúzska CNES a nemecká DLR.
Samotná sonda pozostáva z troch modulov – pohonného, prieskumného a návratového modulu. Pohonný modul zabezpečuje celkový transport vesmírom. Obsahuje hlavné motory a palivové nádrže potrebné na medziplanetárny let zo Zeme, ako aj na spomalenie a zachytenie sa na obežnej dráhe Marsu. Po ukončení prieskumu v systéme Marsu sa tento modul odpojí.
Prieskumný modul predstavuje vedecké a pracovné centrum sondy. Nachádzajú sa tu pristávacie nohy, kompletné prístrojové vybavenie vrátane kamier a spektrometrov, mechanizmy na samotný odber vzoriek z povrchu a nesie aj európsky rover Idefix. Po presune vzoriek do návratovej kapsuly zostane tento modul v systéme Marsu.
Úlohou návratového modulu je dopraviť cenný náklad z Phobosu späť na Zem. Po oddelení od prieskumného a pohonného modulu zažehne svoje motory na spiatočný let. Obsahuje špeciálnu návratovú kapsulu, v ktorej sú vzorky chránené, a ktorú tesne pred príletom k Zemi uvoľní pre bezpečný prechod atmosférou a pristátie.
Záhada marťanských mesiacov
Hlavným vedeckým účelom misie je rozlúštiť záhadu pôvodu oboch marťanských mesiacov – Phobosu a Deimosu. Vedci dodnes nevedia s istotou určiť, či sú to len zachytené asteroidy, ktoré k Marsu pritiahla jeho gravitácia, alebo či vznikli z trosiek po obrovskej zrážke mladej planéty s iným kozmickým telesom.
Zvolený bol práve Phobos, keďže prípadný zrážkový scenár by znamenal, že jeho materiál obsahuje pôvodné horniny z dávneho Marsu a mohol by pomôcť objasniť podmienky formovania planét a prítomnosti vody, či dokonca základov pre život. Marťanský mesiac Phobos je v porovnaní s Mesiacom Zeme zhruba 150-krát menší, a práve kvôli svojej výnimočne malej veľkosti existuje viacero teórií o jeho pôvode.
