Deficit tovarovej výmeny EÚ presiahol 25 miliárd eur
Deficit tovarovej výmeny Európskej únie dosiahol v auguste viac ako 25 miliárd eur. Európa bola dlhé roky „továrňou sveta“ a vývozy tovarov prevyšovali dovozy. V poslednom čase sa však karta začína obracať a EÚ začína v niektorých mesiacoch viac tovarov dovážať, než vyvážať. Príčiny a následky sa dotýkajú každého – od vysokých účtov za energie až po záplavu lacnejších ázijských výrobkov v obchodoch.
Príčiny: drahšie energie aj slabšia konkurencieschopnosť
Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne, vidí za zhoršením obchodnej bilancie kombináciu viacerých faktorov – vyššie náklady na dovoz energií, ale aj rýchlejší rast dovozu v porovnaní s vývozom priemyselných výrobkov. Zhoršila sa tiež bilancia v tradične silných odvetviach európskeho priemyslu, predovšetkým pri strojoch a dopravných prostriedkoch, kde sa minuloročný augustový prebytok zmenil na deficit. Európa zároveň zostáva závislá od dovozu energetických surovín, pričom vyššie ceny ropy a zemného plynu môžu zvyšovať hodnotu dovozu aj bez výraznejšieho rastu jeho objemu. Za prvých osem mesiacov roka sa minuloročný obchodný prebytok EÚ zmenil na deficit.
Čína a ázijská konkurencia
Finančný analytik XTB Ondrej Greguš upozorňuje na silnú konkurenciu z Číny, odkiaľ EÚ v auguste doviezla medziročne o takmer 20 % vyššiu hodnotu tovarov, zatiaľ čo vývoz do Číny vzrástol len o 3 %. Problémom teda nie sú iba drahšie energie, ale aj konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Analytik Across Private Investments Jakub Timčák dopĺňa, že energetický deficit EÚ sa v auguste medziročne prehĺbil z 24,3 na 31,4 miliardy eur, pričom obchodná bilancia v kategórii strojov a vozidiel sa z prebytku 7,3 miliardy prepadla do deficitu 2,5 miliardy eur. Augustový deficit v obchode s Čínou dosiahol 38,4 miliardy eur. Za prvých osem mesiacov roka európsky export vzrástol len o 0,4 percenta, zatiaľ čo import až o 7,7 percenta.
Čo očakávať v najbližších mesiacoch
Podľa Kočiša zostane obchodná bilancia EÚ pod tlakom. Výsledky budú závisieť od vývoja cien energetických surovín aj od kondície globálneho priemyslu. Situáciu môže komplikovať nedávne posilnenie dolára, ktoré zdražuje dovoz surovín oceňovaných v americkej mene. Greguš nevylučuje ďalšie obchodné deficity, najmä ak ceny energií zostanú vysoké, pripomína však, že ECB vo svojej septembrovej prognóze očakáva v nasledujúcich dvoch rokoch oživenie exportu eurozóny. Ekonóm ČSOB Marek Gábriš dodáva, že ak zásadne nepoklesnú ceny komodít, výrazné zlepšenie sa očakávať nedá. Timčák hovorí skôr o vážnom varovnom signáli než o trvalom obrate. Ekonóm Finax Patrik Kindl upozorňuje, že zásobníky plynu boli začiatkom októbra naplnené len na 72,4 percenta, takže ceny energií zostanú závislé od vývoja na Blízkom východe.
Dopad na ekonomiku: rast, inflácia a zamestnanosť
Samotný obchodný deficit nemusí automaticky znamenať problém pre ekonomiku, dôležitá je jeho štruktúra, myslí si Kočiš. Ak však deficit vzniká v dôsledku drahších dovážaných energií a slabšieho exportu, predstavuje pre európsku ekonomiku nepriaznivú kombináciu. Vyššie ceny energií zvyšujú náklady podnikov, znižujú ich konkurencieschopnosť a ukrajujú z kúpnej sily domácností, zatiaľ čo slabší zahraničný dopyt obmedzuje priestor na rast priemyselnej produkcie, investícií a zamestnanosti. Greguš aj Timčák vidia najväčšie riziko v kombinácii pomalšieho hospodárskeho rastu a vyššej inflácie, čo komplikuje aj menovú politiku ECB. Podľa Kindla sú nevyhnutné hĺbkové reformy na reštart európskej ekonomiky a posilnenie jej konkurencieschopnosti – zníženie byrokratickej záťaže či nižšie ceny vstupov. Európa sa musí postupne preorientovať z tradičného priemyselného modelu na ekonomiku založenú na moderných technológiách a inováciách.
Deficit tovaru nie je deficitom celej ekonomiky
Timčák pripomína, že deficit v obchode s tovarom automaticky neznamená deficit celej ekonomiky. Európska únia zostáva silná v obchode so službami a jej bežný účet platobnej bilancie bol v druhom kvartáli stále v prebytku. Kľúčové preto nebude samotné číslo obchodného deficitu, ale to, či si európske firmy dokážu dlhodobo udržať svoje postavenie na svetových trhoch.
