Slovensko stagnuje a starne. Dobiehanie Západu bude čoraz pracnejšie, varuje NBS
Slovensko už niekoľko rokov nedobieha vyspelejšie krajiny Európskej únie. Produktivita ľudí pracujúcich na Slovensku zostáva približne o štvrtinu nižšia, ako je priemer EÚ. Upozorňuje na to Národná banka Slovenska vo svojej každoročnej hĺbkovej analýze. Podľa nej je potrebné viac investovať do dlhšieho a zdravšieho života a podporiť podniky vo výskume a zavádzaní inovácií.
Zároveň vstupujeme do obdobia demografických zmien, teda starnutia pracovnej sily. To predstavuje záťaž nielen pre verejné financie, ale aj pre budúcnosť ekonomického rozvoja.
Starnutie populácie bude napredovať prudkým tempom
Starnutie populácie bude na Slovensku napredovať veľmi prudkým tempom. Podiel ľudí, ktorí sú zhruba v poslednej dekáde svojho pracovného života, v pomere k celkovej pracovnej sile začal stúpať okolo roku 2000 a okolo roku 2020 sa tento trend ešte zrýchlil, pričom vrchol dosiahne okolo roku 2040. Inými slovami, čoraz väčšia časť pracujúcej populácie bude staršia ako 50 rokov.
„Európska únia ako celok a vyspelejšie západné krajiny už prechádzajú týmto procesom starnutia. Nás to dramaticky viditeľné ‚zošedivenie‘ našej pracovnej sily čaká práve v nasledujúcej dekáde,“ hovorí hlavný ekonóm NBS Michal Horváth.
Na starých kolenách sa produkuje ťažšie
S vekom síce pribúdajú skúsenosti, no analýza NBS je v tomto ohľade pesimistickejšia. Dáta z firiem nenapovedajú, že by starší pracovníci boli aj produktívnejší. Rast produktivity je pritom základným motorom rozvoja životnej úrovne.
„Najproduktívnejšie firmy na Slovensku majú priemerný vek zamestnanca okolo 42 rokov,“ zistila analýza NBS. Hoci aj Horváth varuje pred vyvodzovaním ďalekosiahlych záverov z jednej korelácie, vzťah medzi vyšším vekom a klesajúcimi zručnosťami vidno aj v iných typoch dát.
Údaje o zručnostiach dospelej populácie od OECD ukazujú, že schopnosť pracovať s číslami, rozumieť písanému textu, prípadne schopnosť riešiť problémy postupne s vekom klesá. Napriek tomu nejde o nemennú vec.
„Ak zainvestujeme do ľudí, aby mali dlhší, produktívnejší pracovný život, tak tieto čísla vieme zvrátiť,“ dodáva Horváth. Doterajšie trendy sú však dôvodom zamyslieť sa nad hľadaním opatrení, ktoré pomôžu zvýšiť zručnosti a produktivitu aj u pracovníkov vo vyššom veku.
S pribúdajúcim vekom sa zhoršujú aj ďalšie ukazovatele, ktoré vplývajú na hospodársky rast a prosperitu. Starší pracovníci zriedkavejšie menia prácu, sú tiež menej ochotní presťahovať sa za zamestnaním a znižuje sa aj ich chuť podnikať.
Migrácia ani automatizácia nie sú všeliekom
Dve riešenia, ktoré spomína NBS, sú migrácia a automatizácia, no ani tieto opatrenia nepredstavujú všeliek.
„Hoci by migrácia mohla v zásade zmierniť nedostatok pracovnej sily spojený so starnutím pracovnej sily, dôkazy naznačujú, že migranti nie sú systematicky zamestnávaní v povolaniach najviac vystavených demografickým tlakom, čo obmedzuje jej účinnosť v tomto smere,“ píše sa v analýze.
„Najnovší výskum naznačuje, že automatizácia sa môže stať kľúčovým mechanizmom prispôsobenia, keďže podniky reagujú na nedostatok pracovnej sily zvýšeným zavádzaním robotov,“ dodáva NBS.
Podnikatelia inovácie financujú málo
Jedným z motorov rastu produktivity, a teda aj ekonomiky a životnej úrovne ako takej, sú investície. Aj v tomto prípade má NBS skôr zlé správy.
„Pokiaľ ide o investície do produktov duševného vlastníctva, informačných a komunikačných technológií v pomere k celkovým investíciám, u nás majú veľmi nízky podiel v porovnaní s inými ďalšími krajinami. Takže aj to vybavenie pracovnej sily novými modernými technológiami u nás nenapreduje tak ako inde,“ upozorňuje Horváth.
Analýza NBS tu poukazuje na slabé výsledky podnikateľského sektora. Zatiaľ čo štátne výdavky na vedu a výskum boli síce na nízkej, no štandardnej úrovni, výdavky podnikateľského sektora na výskum a vývoj dosiahli len 0,6 percenta HDP oproti približne 1,5 percenta v EÚ.
„Zrejme treba zmeniť celý ekosystém. Na to, aby tie investície boli výraznejšie, potrebujeme na univerzity nabaliť úplne iný typ biznisu,“ myslí si Horváth.
Prospelo by tiež predvídateľnejšie podnikateľské prostredie a viac kooperácie medzi štátom a podnikateľským sektorom.
„Podpora výskumu vrátane systému superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj by mala vo väčšej miere pomáhať malým a mladým podnikom, zatiaľ čo granty na výskum a vývoj by sa mali prideľovať konzistentnejšie na základe súťaže a nezávislého odborného posúdenia,“ odporúča NBS.
