Ako sa rodí absurdná legislatíva
Na Slovensku sa politika čoraz viac zamieňa s komédiou. Poslanec Ľubomír Vážny, evidentne zaslepený svojou vlastnou dôležitosťou, navrhol zákon, ktorý predpisuje rýchlosť chôdze na 6 km/h. Čože? Rýchlosť chôdze? To nie je vtip, hoci situácia sa na taký môže podobať viac než dosť.
Noví strážcovia chodníkov
Parlament sa rozhodol zasiahnuť a výsledkom je vznik novej bezpečnostnej zložky – Žandári. Áno, čítate správne. Títo „strážcovia“ cestnej premávky majú zabezpečiť, že chodci sa nebudú premieňať na terčové ciele pre elektrické kolobežky a bicykle! Môže to zvádzať k otázke, či naozaj potrebujeme ďalších policajných hrdinov, ktorí budú kontrolovať našu chôdzu.
Kde je logika?
V tejto bizarnosti sa skrýva nesmierna absurdita. Zatiaľ čo poslanec navrhuje reguláciu rýchlosti pre chodcov, zložitosti skutočných pracovných podmienok a sociálnych nerovností sú bez povšimnutia. O čo ide? O to, aby sa občania „pohybovali” rýchlejšie bez toho, aby si vôbec uvedomovali, že reálny problém sa skrýva niekde inde.
Všetko pod dohľadom
Áno, novovytvorení Žandári, s ich „moderným“ vozidlom, sú na ceste. Sľubujú, že nás budú sledovať a dbať na naše rýchlostné normy nezávisle od toho, či kráčame, alebo bezstarostne sa prechádzame po chodníku.
Odkaz občanom
Stratégia nášho parlamentu sa ozaj vyznačuje epickými krokmi. Možno by namiesto starostlivosti o tempo našich nôh bolo lepšie zamerať sa na to, aby sa viac starovalo o zdravie a kvalitu života občanov. Každý krok, ktorý urobíme v našej krajine, by mal byť premyslený, nie iba predpisovaný ako kus legislatívneho žargónu. Výsledkom by mal byť skutočný pokrok a nie len ďalšia zbytočná iniciatíva.
