Aj komunistom by sa na Slovensku žilo dobre, keby verili v demokraciu
V komplexnej analýze politických udalostí na Slovensku sa komentátor Martin Behul zamýšľa nad súčasným postavením Komunistickej strany Slovenska (KSS) a jej miestom v demokratickej spoločnosti. Od obnovenia svojej činnosti v roku 1992 strana neustále čelí problémom a často je vnímaná ako relikvia minulosti. Jej finančné ťažkosti, vrátane neschopnosti zaplatiť kauciu vo výške 17-tisíc eur v roku 2019, sú evidované spolu s priznaním, že vo voľbách 2020 nekandidovali po prvýkrát od pádu komunizmu.
Kritika a zodpovednosť
Behul poukazuje na snahu KSS o znovuzrodenie, ktorá sa na verejnosti prejavila bilbordmi s kosákom a kladivom, ale zástupcovia strany čelili súdnemu postihu za propagáciu hnutia, ktoré kedysi potláčalo základné práva a slobody. V tejto súvislosti sa Špecializovaný trestný súd rozhodol uložiť peňažný trest vo výške desaťtisíc eur za propagáciu námietok voči demokratickému poriadku. Súd sa odvolal na zákon z roku 1996, ktorý považuje komunistický režim za zločinný a nemorálny.
Právny štát a sloboda prejavu
Behul ďalej zohľadňuje reakciu vedenia KSS na právne dôsledky ich činnosti. Prezident strany, Jozef Hrdlička, vyjadruje pocit bezúhonnosti a hovorí o dodržiavaní zákonov a demokracie, predpokladajúc, že súdne rozhodnutie je útokom na slobodu ich prejavu. Politológ však zároveň kritizuje, že strana nechce akceptovať právne rozhodnutia v systéme, ktorý považujú za nespravodlivý.
Zásady demokracie a možnosti obhajoby
Behul v súvislosti so slobodou prejavu upozorňuje, že aj komunisti majú právo na spravodlivý proces a môžu sa brániť pred súdom. Napriek tomu KSS nevyužila možnosť podania odporu voči rozhodnutiu súdu, čo naznačuje jej apatiu voči účinným legislatívnym postupom. Ak by podali pokus o obhajobu, mohli by argumentovať, že ich vyhlásenia neizolujú na zločinné praktiky, ale prezentujú alternatívniu víziu socializmu v demokratickej forme.
Odvolanie na Európsky súd pre ľudské práva
Behul sa zmieňuje o možnosti KSS podať apeláciu na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý má sklon interpretovať slobodu prejavu široko. Súd už v minulosti potvrdil, že pre trestnosť politických názorov je potrebné preukázať reálne a bezprostredné nebezpečenstvo pre demokratický systém, čo by mohlo stanoviť inú mieru zodpovednosti voči KSS.
Vyhnutie sa zodpovednosti a samonapĺňajúce sa proroctvo
Behul sa zamýšľa aj nad psychológiou vedenia KSS. Hrdlička poukazuje na strach z bojovania proti legislatíve, ktorú považujú za netransparentnú. Takéto znechutenie z procesu ich však môže priviesť k väčšej marginalizácii a prehlbovaniu ich problémov. Tým, že nevyužívajú dostupné právne cesty, sa sami odsudzuju do role obetí v očiach spoločnosti.
Budúcnosť KSS v demokratickej spoločnosti
Behul uzatvára, že komunistom by sa možno žilo lepšie v demokratickom nastavení, ak by viac dôverovali v jeho fungovanie. Hoci ideológia KSS je spochybnená, skúsenosti z minulosti poukazujú na stranícku potrebu adaptácie na súčasné politické trendy a požiadavky. Ak KSS získa pružnejší a zodpovednejší prístup, mohla by aspoň čiastočne obnoviť svoj význam v slovenskej politike.
