Bezpečnostný analytik: Prvá rada pri útoku je útek
Na základnej škole v Staškove na Kysuciach útočil 13-ročný žiak, ktorý zabil jednu učiteľku a ťažko zranil svoju spolužiačku. Druhá učiteľka je v nemocnici v stabilizovanom stave. Motív útočníka zatiaľ nie je známy.
Štát po útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi sľuboval zmeny, tie však neprišli. Bezpečnostný analytik Martin Královič hovorí, že téma bezpečnosti škôl by nemala byť otázkou len krátko po útoku.
Podľa Královiča nám v systéme nechýbajú kamery, ktoré navrhoval Matúš Šutaj Eštok. „Chýbajú nám oveľa dôležitejšie veci. Som si takmer istý, že aj keby ich škola v Staškove mala, k útoku by aj tak prišlo,“ tvrdí.
Slovenské školy sú podľa neho v porovnaní s EÚ nadpriemerne bezpečné, no v prevencii zaostávame za Českom, ktoré tému rieši viac ako desať rokov.
Školám chýba systematická prevencia a pripravenosť. Personál často nevie rozpoznať znaky radikalizácie či zmeny správania u žiakov. Ak učitelia niečo spozorujú, školy nemajú dohodnuté postupy ani intervenčné skupiny.
Královič odporúča stručný manuál pre prípady podozrenia. Do procesu by sa mali zapájať poradenské centrá, lekári, psychológovia či polícia.
Prvým signálom je náhla zmena správania – stiahnutie sa, agresia, záujem o zbrane, násilie či militantné organizácie. „Je to niekto, kto si zaslúži väčšiu pozornosť a pomoc,“ hovorí.
Deti by sa mali učiť, ako sa zachovať pri útoku, no primerane veku. Vzdelávať treba najmä personál. „Keď sa pýtame učiteľov, či vedia, ako sa otvárajú dvere, mnohí to nevedia,“ upozorňuje.
Základné pravidlo znie „uteč, skry sa, bojuj“. Ak sa dá utiecť, človek má opustiť budovu. Ak nie, treba sa zabarikádovať. Boj nastupuje ako posledná možnosť.
Pri mediálnej komunikácii varuje pred copycat efektom. „Netreba venovať príliš veľa priestoru útočníkovi a jeho názorom. Skôr obetiam,“ dodáva.
Veľkú časť problému vidí v prevencii a duševnom zdraví. Peniaze na kamery by podľa neho mali ísť na deradikalizáciu.
