Záhadná smrť laborantky v Irkutsku vyvolala paniku
Obyvatelia obytného domu na Voronežskej ulici v ruskom meste Irkutsk zažili 2. októbra večer príchod troch vozidiel, z ktorých vystúpili ľudia v oranžových overaloch a plynových maskách a začali dezinfikovať vchody budovy.
Ostrý zápach prenikal do bytov. Obyvatelia sa dovtípili, že ide o silný dezinfekčný prostriedok, a začali klásť otázky. Ľudia v ochranných oblekoch im povedali, že ich poslal Rospotrebnadzor – ruský federálny úrad vykonávajúci hygienický dozor – pretože akési dievča zomrelo na nebezpečný vírus. Viac informácií nemali.
Takto vyzeral úvod do drámy okolo smrti 28-ročnej pracovníčky Irkutského protimorového výskumného ústavu Sibíri a Ďalekého východu Darije Šipilovovej, ktorá zomrela v noci z 1. na 2. októbra. Vyvolala otázky, či sa jej nestal fatálnym pľúcny mor.
Expresná karanténa a izolácia kontaktov
Mladá laborantka mala príznaky, ktoré podľa kolegov najskôr vyzerali ako bežné nachladnutie. Nemala teplotu, no jej stav sa zhoršoval. V práci bola naposledy 25. septembra. O štyri dni neskôr ju hospitalizovali v nemocnici v susednom meste Šelechov a o dva dni zomrela.
Po jej smrti nemocnicu zatvorili do karantény. Do Irkutska pricestovala hlavná štátna hygienička Anna Popovová a zúčastnila sa mimoriadneho zasadnutia miestnej hygienickej a protiepidemickej komisie, kde schválili operatívny akčný plán.
Ľudia, ktorí boli v kontakte s laborantkou, skončili v karanténe. Podľa niektorých zdrojov išlo približne o dvesto osôb v najmenej dvoch regionálnych nemocniciach. Zdroje z bezpečnostného prostredia uviedli, že kontakty prepravovali sanitky v doprovode pracovníkov FSB.
Približne 60 pracovníkov výskumného inštitútu izolovali priamo v inštitúte. V karanténe ich držali tri dni, dvakrát denne im brali stery a potom ich prepustili.
Úrady tvrdia, že testy nebezpečný patogén neodhalili
Čo presne sa stalo, zostáva nejasné. Regionálny novinár Pavel Stepanov tvrdil, že Šipilovová údajne rozbila skúmavku s pľúcnym morom a zatajila to. Táto verzia nebola potvrdená. Kolegovia ju považovali za zodpovednú a čestnú.
Ruské úrady tvrdia, že neexistuje riziko epidémie a laborantka zomrela na zápal pľúc nešpecifikovanej etiológie. Rospotrebnadzor informoval, že k 7. októbru viac ako 90 percent kontaktov absolvovalo lekárske pozorovanie, neboli zistené zdravotné problémy súvisiace s infekčnými chorobami a výsledky takmer 5 000 laboratórnych testov neodhalili žiadne nebezpečné patogény.
Medzi kontaktmi boli identifikované dva prípady infekcie koronavírusom a dva prípady rinovírusu. Guvernér Irkutskej oblasti Igor Kobzev povedal, že rodičia a blízki príbuzní zosnulej sú na pozorovaní, všetky ukazovatele sú negatívne a situácia je pod kontrolou.
Bitky o antibiotiká a návrat rúšok
Chýry o možnom pľúcnom more vyvolali v irkutských domácnostiach paniku. Obyvatelia Irkutska a Šelechova sa snažili v lekárňach zohnať antibiotiká. V sobotu došlo v niektorých lekárňach k bitkám. Na uliciach sa po rokoch od pandémie covidu opäť objavili ľudia v rúškach.
K rozruchu prispelo, že niektorí oficiálni predstavitelia slovo mor raz používali a potom sa od neho dištancovali a úrady si dávajú načas nazvať presnú príčinu smrti.
Biochemička Evgenija Choroševová vysvetlila, že ak by sa laborantka nakazila patogénom v práci a vedela by o tom, ako odborná pracovníčka by okamžite rozpoznala príznaky. Fámy, že sa bála incident povedať zo strachu pred prepustením, označila za nezmysel.
Verziu o rozbitej skúmavke spochybnil aj epidemiológ Andrej Aleksandrin. Uviedol, že v moderných laboratóriách sa už používajú plastové skúmavky, ktoré sa prakticky nedajú rozbiť. Rospotrebnadzor poprel, že by vo výskumnom inštitúte došlo k havárii.
WHO chce viac detailov
Ruské úrady informovali Svetovú zdravotnícku organizáciu, že v Irkutsku nezaznamenali žiadne prípady nákazy. V správe pre WHO však zrejme vynechali podrobnosti. Generálny riaditeľ organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus na sociálnej sieti X uviedol, že WHO požiadala o ďalšie informácie na objasnenie príčiny ťažkého zápalu pľúc a patogénu, ktorý viedol k opatreniam verejného zdravia.
V Rusku naposledy evidovali prípady výskytu moru u človeka v rokoch 2014, 2015 a 2016. Nákaza sa vtedy objavila po 35 rokoch. Išlo o tri prípady v Altajskej republike na hranici s Mongolskom. Patogén sa do organizmu nakazených dostal cez odreniny a rezné rany na koži počas porážky ulovenej zveri. Išlo o formu moru, ktorá postihuje lymfatické uzliny a zriedkavo sa prenáša z človeka na človeka. Ani jeden z nakazených nezomrel.
