Brusel zrýchľuje rozširovanie EÚ a pripravuje mechanizmy proti maďarskému scenáru
Európska únia pod tlakom Ruska, Číny a obchodnej politiky Washingtonu zrýchľuje rozširovanie. Prvýkrát v histórii dostanú najsľubnejší kandidáti na členstvo jasné termíny a harmonogramy. Zároveň Únia pripravuje mechanizmy, ktoré majú zabrániť zopakovaniu „maďarského scenára“.
Prístupový proces do EÚ doteraz pripomínal nekonečnú čakáreň bez záruk. Brusel finalizuje cielené harmonogramy pre Čiernu Horu, Ukrajinu, Moldavsko a Albánsko. Kandidátom sa prvýkrát presne načrtne, kedy a za akých podmienok formálne uzavrú kľúčové reformné bloky, takzvané vyjednávacie klastre.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá osobne navštevuje Balkán, tento prístup avizovala už vo svojej správe o stave Únie. Zoznam krajín však zostane prísne selektívny. Štáty, ktoré v reformách zaostávajú alebo bojujú s vnútornou politickou nestabilitou, ako Kosovo, Severné Macedónsko či Bosna a Hercegovina, si na podobné výsady počkajú. Mimo hry sú Gruzínsko, Turecko a Srbsko pre obavy z úpadku demokracie.
Lídri členských štátov, najmä z Francúzska, Nemecka či Holandska, sú pri prijímaní nových krajín opatrní. Dôvodom je frustrácia z krokov maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý opakovane využíval právo veta na blokovanie sankcií voči Rusku či pomoci Ukrajine, kým mu Brusel nezmrazil vyše 10 miliárd eur z eurofondov.
Nová eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kos je nekompromisná. „Ak bude nový členský štát dodržiavať pravidlá, nič sa nestane. Ak ich však poruší, poistky budú tvrdo hrýzť. Presne takýto systém práve budujeme,“ uviedla v Luxemburgu. Nové mechanizmy môžu zahŕňať prechodné obdobia, počas ktorých nováčikovia nezískajú okamžite všetky členské práva, vrátane práva veta.
Pokusným králikom bude Čierna Hora, ktorá má šancu stať sa prvým novým členom od vstupu Chorvátska v roku 2013. Podľa Kosovej tento dokument zadefinuje model, ako zabezpečiť poslušnosť nováčikov aj päť, desať či pätnásť rokov po vstupe. Čiernohorský premiér Milojko Spajić avizoval, že jeho krajina sa prísnym mechanizmom brániť nebude, ak budú pravidlá jasné a predvídateľné.
EÚ pripravuje aj stratégiu postupného začleňovania. Krajiny by získavali prístup k ekonomickým benefitom ako odmenu za čiastkové reformy, nemuseli by čakať na definitívny vstup. Myšlienku fázovanej integrácie podporujú nemecký kancelár Friedrich Merz či francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Tieto zmeny budú hlavnou témou októbrového samitu lídrov EÚ. Okrem rozširovania čakajú hlavy štátov boje o nový dlhodobý rozpočet vo výške dvoch biliónov eur, riešenie migrácie a budovanie európskej obrannej pripravenosti.
Brusel sa obracia aj ku Kanade. Keďže Donald Trump uvalil na svojho severného suseda nové clá, kanadský premiér Mark Carney hľadá záchranu v Európe. Von der Leyenová navrhla udeliť Kanade štatút prvého „pridruženého člena“ EÚ. Predseda Európskej rady António Costa tento krok obhajuje snahou o spoluprácu v oblasti obrany, umelej inteligencie a ochrany demokracie. Októbrový samit v Montreale má položiť základy pre toto spojenectvo.
Napriek lákavosti členstva len nedávno Islanďania v referende tesne, ale jasne odmietli návrat k prístupovým rokovaniam. Kým pre chudobnejšie štáty na východe je EÚ synonymom bezpečnosti a prosperity, pre Island, zakladajúceho člena NATO s výhodami Európskeho hospodárskeho priestoru, je to inak. Islanďania si spočítali, že vzdanie sa suverenity a kontroly nad rybolovnými vodami im za to nestojí.
Islandské „nie“ pripomína, že Únia nemôže svoju atraktivitu brať ako samozrejmosť. Ak chce prosperovať, musí dokázať, že jej nový prístup k rozširovaniu – kombinácia ekonomických výhod a nekompromisných pravidiel – bude fungovať aj v praxi.
