Záchranár opisuje ďalší útok na zdravotníka: úder do tváre i hryzenie
Záchranár Matej Karlák považuje memorandum o ochrane zdravotníkov, ktoré v pondelok podpísali minister zdravotníctva Kamil Šaško a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, za teatrálne gesto. Podľa jeho slov panické tlačidlo v sanitke záchranárom v teréne nepomôže.
Len pár dní pred ministerskou tlačovou konferenciou sa odohral ďalší, doteraz nemedializovaný prípad útoku pacienta pod vplyvom omamných látok na zdravotníka. Karlák opísal, že pacient napadol jeho kolegu – nečakane ho udrel päsťou do tváre a opakovane naňho pľul.
Keď sa Karlák pokúsil kolegovi pomôcť, agresor ho začal hrýzť do ruky. Incident sa podľa záchranára do médií ani pred políciu nedostal preto, že posádka nemá kapacitu hlásiť všetky menšie útoky a vyhrážky.
Karlák vysvetlil, že záchranári potrebujú iné bezpečnostné opatrenia ako zdravotníci v nemocnici, pretože navštevujú cudzie domovy alebo nevedomky vstupujú na miesta vrážd. Za trinásť rokov praxe sa podľa vlastných slov mnohokrát bál o svoj život.
Memorandum ministrov im nepomôže
Karlák vníma memorandum ako reakciu na tlak verejnosti. Zdôraznil, že záchranári v teréne čelia iným problémom ako personál v nemocnici a z opatrení v memorande vypadli.
Minister zdravotníctva hovoril o panických tlačidiel na centrálnych príjmoch napojených na bezpečnostné zložky. Podľa Karláka je tento koncept pre záchranárov v teréne nereálny, keďže vstupujú do neznámych a rizikových situácií a sanitka je neustále v pohybe.
Záchranári na mieste vraždy
Karlák uviedol, že ako záchranári sú slovne napádaní a častovaní vyhrážkami smrťou neustále. Pripomenul, že záchranári musia na uniformách nosiť menovky, čo nepokladá za správne, pretože ľudia si ich vedia ľahko vyhľadať.
Opísal, že záchranári prichádzajú neustále na nové miesto a nikdy vopred nevedia, kedy sa situácia zvrhne. Ľudia u seba nosia nože, strelné zbrane alebo záchranárov napadnú predmetmi z vlastnej domácnosti.
Nahlasovateľ nemusí operátorovi povedať pravdu. Ako príklad uviedol výjazd k poraneniu krku, kde posádka našla človeka s masívnym krvácaním, ktorý napokon utrpel traumatickú zástavu obehu. Zranenia podľa Karláka ukazovali, že ho niekto s najväčšou pravdepodobnosťou bodol do krku.
Záchranár tajne volal políciu
Karlák opísal prípad, keď ich nad ránom privolali k mužovi, ktorý tvrdil, že našiel pred sebou krvavého človeka. Na mieste muž stál pri plechu, krájal si zemiaky a tváril sa, že o ničom nevie, kým vedľa neho ležal muž v kaluži krvi. Muž začal byť vyhýbavý a stále držal v ruke nožík.
Karlák zachoval pokoj, povedal mu, že ide zavolať ďalšiu posádku, a vyšiel von privolať políciu, kým kolega udržiaval s mužom očný kontakt.
Opísal aj zásady, ktorých sa drží: ak miesto nie je zabezpečené a môže tam byť útočník, nejde tam bez polície; nevstupuje do cudzích obydlí tak, aby si zablokoval únikovú cestu; pri agresívnych ľuďoch si udržiava odstup a neotáča sa im chrbtom; k napadnutému človeku pristupuje tak, aby ho videl spredu.
Ďalší útok na zdravotníka
Karlák uviedol, že 21. októbra napadol pacient v nemocnici v Ružinove jeho kolegu. Išlo o osobu pod vplyvom drog. Pacient ležal na nosidlách zafixovaný bezpečnostnými pásmi, začal sa hýbať a keď kolega pristúpil, aby skontroloval jeho stav, udrel ho päsťou do tváre a opakovane naňho pľul. Stalo sa to priamo na centrálnom príjme pod kamerami.
Podľa Karláka sa takéto prípady v médiách neobjavujú, pretože o nich nikto neinformuje. Útoky sa medializujú len vtedy, ak záchranár skončí práceneschopný alebo s trvalými následkami.
Keď pacient kolegu opľul, Karlák mu chytil ústa a pacient ho začal hrýzť do rukavice. Po incidente pokračovali ďalej v službe.
Chcel by status verejného činiteľa
Karlák sa domnieva, že zdravotnícky personál by mal mať status verejného činiteľa. Ako príklad uviedol Spojené kráľovstvo, kde sú zdravotníci takto chránení a útok na nich prináša výrazne vyššiu trestnú sadzbu. Podľa jeho slov status chránenej osoby nepomohol a za posledných päť či šesť rokov sa útoky len zintenzívnili.
Ako rizikové označil problémové piatkové a sobotňajšie večery v centre mesta pre zvýšenú konzumáciu alkoholu a drog, ako aj veľké festivaly a masové hromadné podujatia. Futbalové zápasy podľa neho hlavné riziko nepredstavujú pre masívnu prítomnosť policajných zložiek.
Ako konkrétne riešenia navrhol poznámku pri výjazde, že pacient bol už v minulosti agresívny, kamery v sanitkách a na uniformách, ochranné vesty a legálne obranné prostriedky, ako je paralyzér alebo kaser. Reakčný čas polície býva podľa neho často 10 až 15 minút a záchranár je na mieste úplne sám.
