Umelá inteligencia a prehistorické poznanie: Vyhodnotenie historických faktov a mytológie
Súčasná generatívna umelá inteligencia (AI) vytvára texty a obrazy, ktoré pôsobia na mnohých používateľov ako dôveryhodné zdroje informácií. Nová štúdia, publikovaná v odbornom časopise Advances in Archaeological Practice, však odhaľuje, že tieto nástroje pri interpretácii minulosti často zaostávajú za moderným vedeckým poznaním. Ako testovací prípad boli zvolení neandertálci, pri ktorých sa zistí, aké skreslenia a nepresnosti generatívna AI produkuje.
Neandertálci: Od primitívnych po zložitých
V priebehu desaťročí sa obraz neandertálcov výrazne zmenil. Zatiaľ čo predchádzajúce predstavy zobrazovali tieto bytosti ako brutálne a primitívne, aktuálny výskum ukazuje na ich komplexné správanie, sofistikované technológie a bohaté sociálne väzby. Vedci teda dali AI úlohu vyhodnotiť, ako presne reprodukuje tieto moderné poznatky.
Analýza generovaných textov
Autori štúdie uskutočnili systematické porovnanie obsahu generovaného AI s tisíckami abstraktov vedeckých článkov o neandertálcoch publikovaných medzi rokmi 1900 a 2023. Namiesto jednoduchého subjektívneho hodnotenia využili výpočtové metódy na analýzu podobnosti medzi textami na základe matematických reprezentácií významu.
Prekvapivé výsledky a anachronizmy
Výsledky odhalili, že texty generované AI majú najväčšiu podobnosť s vedeckými prácami zo začiatku 60. rokov 20. storočia, v čase, keď bola predstava o neandertálcoch značne menej presná. AI okrem toho generovala ilustrácie, ktoré odrážali dávno prekonané stereotypy, zobrazujúc neandertálcov ako zhrbené figure s nadmerným ochlpením a primitívnym vzhľadom. Prítomnosť anachronizmov, vrátane predmetov a technológií, ktoré nepatria do tejto epochy, naznačuje, že modely varujú pred zjednodušením a miešaním rôznych historických období.
Stereotypy a sociálne predsudky v AI
Pri analýze obrázkov sa ukázalo, že AI kladie dôraz na mužské postavy, pričom sa menej venuje ženám a deťom, čo odráža širšie spoločenské predsudky. Textové výstupy síce obsahovali menej extrémnych stereotypov, no ich obsah stále nahrával jednoduché predstavy o živote neandertálcov, bez zohľadnenia dnešných poznatkov o ich sofistikovanej kultúre a technológii.
Dôsledky a nutnosť reformy prístupu k vedeckým informáciám
Autori štúdie zdôrazňujú, že problém nesúvisí len so samotnými modelmi AI, ale aj s dostupnosťou vedeckých informácií. Ak sú moderné vedecké články ťažko dostupné, AI je nútená čerpať z historicky nepresných alebo starších prameňov. To vedie k prehlbovaniu nesprávnych predstáv o našej prehistórii, ktoré môžu prevládnuť nad aktuálnymi vedeckými poznatkami.
Záver: Otvorená cesta k presnejším poznatkom
V čase, keď sa AI stále viac podieľa na formovaní verejného vnímania histórie, je kľúčové nielen zlepšovanie modelov, ale aj podporovanie prístupu k aktuálnym vedeckým publikáciám. Iba tak je možné zabezpečiť, aby digitálne nástroje neudržiavali zastarané alebo mylné predstavy o našej minulosti.
