Ceny herných konzol dosahujú historické maximá
Ceny herných konzol PlayStation a Xbox dosahujú v súčasnosti historické maximá. Kým pred ohlásením hry GTA 6 sa PlayStation 5 Pro predával za 899 dolárov, dnes jeho cena u veľkých amerických predajcov presahuje 1 200 dolárov. Na Slovensku je PlayStation 5 Pro v podstate nedostupný. Konkurenčný Xbox Series X, ktorý sa ešte pred pár mesiacmi dal zohnať za pár stoviek, už stojí viac ako tisícku eur.
Príchod výkonovo náročnej hry GTA 6 vyvolal na trhu paniku. Hra si vyžaduje obrovský výkon, pričom pre najlepší audiovizuálny zážitok je nutné siahnuť po konzole PlayStation 5 Pro. Táto požiadavka spustila bezprecedentný nedostatok konzol v obchodoch a s tým spojené extrémne zdražovanie. Lacnejšie nebudú ani zariadenia z druhej ruky, keďže skalperi konzoly okamžite skupujú a predávajú za horibilné sumy. Situácia, aby ceny konzol uprostred svojho životného cyklu namiesto prirodzeného poklesu raketovo rástli, je nevídaná.
Možnosti pre hráčov
Fanúšikovia GTA môžu siahnuť po lacnejšom PlayStation 5 vrátane verzie Slim bez mechaniky za 600 eur, ktoré dnes z hľadiska pomeru ceny a výkonu predstavujú najlepšie alternatívy. Pouvažovať možno aj nad Xboxom Series S, no za cenu 500 až 600 eur sa veľmi neoplatí, pričom rátať treba s výraznými grafickými kompromismi. Trpezlivejší hráči si môžu počkať na vydanie verzie pre PC, čo však môže trvať dlho – pri predchádzajúcom diele GTA 5 to trvalo až 19 mesiacov.
Zdražovanie komponentov
Extrémny nárast cien sa nekončí len pri konzolách. Zákazníci sa už vo veľkom predzásobujú v obave z ďalšieho zdražovania. Napríklad nemecký predajca Mindfactory hlási za august 2026 bezmála 30-percentný medzimesačný nárast dopytu po grafických kartách. Očakáva sa taktiež ďalšie zdražovanie procesorov. Intel plánuje v marci 2027 zvýšiť ceny v priemere o 10 % a podľa správ má kroky svojho rivala medzi júnom a júlom nasledovať i AMD.
Limity vývoja čipov
„Už pred 14 rokmi sa narazilo na limit štandardnej CMOS technológie. Prvky už boli také malé, že už pár atómov prímesí spôsobilo úplnú zmenu vlastností. Preto sa prešlo na prvky, ktoré využívali nanodrôty, v ktorých bol transportovaný náboj. Teraz sme však tieto prvky už tak zmenšili, že náboj dokáže preskočiť aj tam, kam by nemal,“ hovorí profesor Martin Weis zo Slovenskej technickej univerzity, garant výskumu Slovenského čipového kompetenčného centra.
Podľa odborníka je jedným zo súčasných trendov zväčšovania hustoty tranzistorov takzvané stohovanie, pri ktorom sa vrstvy ukladajú na seba. Vznikajú tak 3D čipy. Ich nevýhodou je cena, ktorá výrazne rastie, a problém s chladením. Intel pri nových notebookových procesoroch Wildcat Lake zvolil prístup skladania a vzájomného prepájania čipov na ploche, pričom prvýkrát v histórii na to použil štandard UCIe. Dôvodmi sú jednoduchšia výroba, nižšie náklady a pohodlný odvod tepla.
Špecializované procesory a AI čipy
Trh sa čoraz viac orientuje na špecializované čipy. „Tak ako boli grafické procesory, sú výpočtové procesory, tak sú i ďalšie čípy, ktoré sú určené pre umelú inteligenciu. Musíme vedieť, na čo daný procesor použiť, pretože neexistuje čip, ktorý by bol univerzálny a dobrý na všetko,“ vraví profesor Weis.
Samsung predstavil technológiu LPDDR5X-PIM, mobilnú pamäť, ktorá integruje výpočtové bloky priamo do pamäťových buniek DRAM. Eliminuje sa tým presúvanie obrovského množstva dát naprieč komponentmi. Vďaka tomu môže väčší okruh aplikácií umelej inteligencie bežať lokálne priamo v smartfónoch bez nutnosti posielania dát do cloudu.
OpenAI predstavilo vlastný mikročip Jalapeño
OpenAI predstavilo vlastný špecializovaný mikročip Jalapeño. Nie je určený pre spotrebiteľský segment, ale pre dátové centrá. Primárne neslúži na trénovanie, ale na takzvanú inferenciu, teda praktické využívanie natrénovaných AI modelov v reálnych úlohách. Interné testy ukazujú, že čip dosahuje 1,5- až 1,9-násobne vyšší výkon na watt v porovnaní so systémami Nvidia generácie Blackwell. Zariadenie má konkurovať aj nadchádzajúcej generácii od Nvidie s označením Vera Rubin.
Od samotného návrhu po odoslanie čipu do výroby ubehlo rekordných 9 mesiacov, pričom štandardne celý proces trvá aj viac ako dva roky. K mimoriadnej rýchlosti prispela aj samotná umelá inteligencia, ktorá inžinierom pomáhala robiť rýchle pokusy a hľadať optimálne cesty pri testovaní. OpenAI čip vyvíjalo v spolupráci s firmou Broadcom, samotnú výrobu zabezpečuje taiwanský gigant TSMC.