Čínsky drak stráca dych, USA majú navrch. Za úsmevmi Trumpa a Si Ťin-pchinga zostáva boj o AI, Taiwan aj Irán
Návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Spojených štátoch sa začala v stredu večer. Na letisku Joint Base Andrews ho osobne privítal americký prezident Donald Trump spolu s prvou dámou Melaniou Trumpovou. Po takmer dekáde ide o historickú návštevu čínskeho lídra v USA.
Napriek vrúcnym objatiam a úsmevom na fotografiách zostáva napätie medzi veľmocami veľké. Trumpova administratíva už pred návštevou deklarovala, že si stojí za partnermi, ako sú Taiwan, Japonsko či Južná Kórea. Témami rokovaní budú obchodná vojna, zastavenie exportu vzácnych surovín, umelá inteligencia aj neukončená vojna v Iráne.
Expert na Východnú Áziu Lukáš Laš neočakáva zásadné zbližovanie Washingtonu a Pekingu. „Dá sa očakávať, že reset vzťahov nenastane a rivalita bude pokračovať,“ uvádza pre Aktuality.sk.
Ekonomika zostáva hlavným bojiskom. Rast čínskeho HDP dosiahol v druhom štvrťroku 2026 medziročne 4,3 percenta, čo je najslabšie od konca roka 2022 a pod cieľom vlády 4,5 až 5 percent. Nezamestnanosť mladých ľudí vo veku 16 až 24 rokov bez študentov dosiahla v auguste 18,9 percenta, najviac za rok. Maloobchodné tržby v auguste medziročne vzrástli o 0,4 percenta, analytici čakali 0,8 percenta. Investície do fixného kapitálu za január až august medziročne klesli o 7,2 percenta, investície do developmentu o 19,9 percenta. Mestská nezamestnanosť v auguste dosiahla 5,3 percenta. Ekonomiku drží priemyselná výroba, ktorá v auguste medziročne vzrástla o 5,2 percenta, a vývoz strojov a elektroniky s rastom 21,9 percenta.
Podľa Laša sú americko-čínske vzťahy „silne zaťažené postupným weaponizovaním ekonomiky“. Prejavuje sa to pri vývoze vzácnych zemín, obmedzeniach prístupu k špičkovým čipom či v súperení pri vývoji umelej inteligencie. Práve v ekonomickej oblasti vidí väčší priestor na dohodu ako pri bezpečnostných otázkach.
Čoraz dôležitejšou súčasťou súperenia sa stáva umelá inteligencia. Trumpova administratíva krátko pred návštevou prišla s návrhom mechanizmu, prostredníctvom ktorého by sa USA a Čína vzájomne informovali o závažných incidentoch spojených s umelou inteligenciou. „Eventuálna dohoda o spolupráci v oblasti regulácie vývoja AI by bola príjemným prekvapením, keďže oba štáty skúšajú medzinárodné líderstvo oddelene,“ vysvetľuje Laš. Veľký prelom sa však neočakáva.
Ešte menší priestor na kompromis existuje pri Taiwane. Pred Si Ťin-pchingovou návštevou sa opäť dostala do centra pozornosti otázka dodávok amerických zbraní pre Taiwan. Trumpova administratíva odkladá schválenie ďalšieho balíka a očakáva sa, že čínsky prezident bude žiadať ďalšie obmedzenie predaja zbraní ostrovu. Trump po májovej návšteve Číny pozastavil schválenie zbrojného balíka v hodnote približne 14 miliárd dolárov a označil ho za „veľmi dobrý vyjednávací nástroj“. Laš neočakáva zásadnú zmenu postoja Washingtonu voči Pekingu v bezpečnostných otázkach.
Ďalšou témou rokovaní je pokračujúca vojna v Iráne. Peking ostro odsúdil nové americké sankcie namierené proti iránskemu leteckému sektoru a označil ich za nelegálne jednostranné opatrenia. Viaceré iránske aerolínie obmedzili alebo prišli o zahraničné spojenia. Pre Peking má konflikt význam aj pre energetiku, keďže Čína je významným odberateľom iránskej ropy. Podľa Laša možno očakávať „situáciu v Perzskom zálive v kontexte exportu ropy a tlak na Irán“.
