Správny súd dnes rozhodne o žalobe Čurillu proti ministerstvu vnútra
Správny súd v Bratislave má dnes rozhodnúť o žalobe bývalého vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu proti Ministerstvu vnútra. Rezort pod vedením Matúša Šutaja Eštoka v podobných sporoch s jeho kolegami zatiaľ neuspel.
Ministerstvo vnútra prehralo pred správnym súdom už najmenej tri spory s policajtmi z tímu okolo Čurillu. Súd dal za pravdu Pavlovi Ďurkovi, Jurajovi Svítokovi aj Brankovi Kiššovi. Šance Jána Čurillu na úspech sa preto javia ako pomerne vysoké.
Prípad Ďurka ako varovanie
Najbližším precedensom je Pavol Ďurka, ktorého minister postavil mimo služby po vznesení obvinenia. Správny súd v novembri 2025 skonštatoval, že ministerstvo postupovalo nezákonne, a uznal námietku, že samotné obvinenie na takýto krok nestačí.
Ministerstvo podalo kasačnú sťažnosť a Najvyšší správny súd jej priznal odkladný účinok. Rezort ju však neskôr vzal späť, pretože po novom obvinení vydal voči Ďurkovi nový personálny rozkaz. Ďurka je tak opäť mimo služby.
Návrat do práce nebol jednoduchý ani pre Svítoka. Správny súd v Bratislave zrušil rozhodnutie o jeho preradení už v máji, správny súd v Banskej Bystrici mu 10. septembra vyhovel aj v ďalšej žalobe. Včera ho však po právoplatnom rozhodnutí riaditeľ inšpekcie Branislav Zurian do funkcie nepustil s tým, že pozícia bola zrušená.
Branko Kišš uspel, z Policajného zboru odišiel
Branko Kišš uspel so svojou žalobou tento rok v lete. Súd označil za nezákonné jeho odvolanie z funkcie prvého viceprezidenta Policajného zboru aj preloženie do Banskej Bystrice, ktoré podľa rozsudku nebolo nijako odôvodnené. Kišš medzičasom z Policajného zboru odišiel.
Kto sú čurillovci a prečo ich minister odstavil
Označenie čurillovci zľudovelo pre skupinu policajtov okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu z dnes už zrušenej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Skupina vyšetrovala politicky citlivé kauzy, medzi nimi Očistec, Božie mlyny a Judáš, ale aj zločineckú skupinu takáčovcov.
Do sporu s Úradom inšpekcie sa Čurilla a jeho kolegovia dostali v septembri 2021. Inšpekcia ich vtedy obvinila zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a vo väzbe strávili dva až tri týždne. Krajský súd v Bratislave ich 1. októbra 2021 prepustil a skonštatoval, že trestné stíhanie nie je dôvodné.
Policajti a ich advokát Peter Kubina tvrdia, že celé stíhanie malo slúžiť len na to, aby sa inšpekčný tím dostal k spisom citlivých káuz. Generálna prokuratúra neskôr Čurillovi a Ďurkovi zrušila obvinenie z manipulovania s výpoveďami svedkov. Stíhanie v ďalšej časti však pokračovalo pod dozorom Krajskej prokuratúry v Bratislave.
Tesne pred parlamentnými voľbami v roku 2023 podali Čurilla a jeho kolegovia trestné oznámenie na predstaviteľov Smeru Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, generálneho prokurátora Maroša Žilinku a ďalších. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry im udelil status chránených oznamovateľov.
Minister Šutaj Eštok konal podľa zákona, tvrdí rezort
Matúš Šutaj Eštok nastúpil do funkcie ministra v stredu 25. októbra 2023. Hneď vo štvrtok odvolal policajného prezidenta Štefana Hamrana a v piatok 27. októbra už postavil Čurillu a ďalších obvinených policajtov mimo služby. V rovnaký deň zrušil funkcie viceprezidentov Branka Kišša a Damiána Imreho, Kišša preložil do Banskej Bystrice.
Šutaj Eštok svoj krok vysvetľuje zákonom, podľa ktorého sa policajt musí dočasne pozbaviť výkonu služby, ak je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu. Ministerstvo dlhodobo tvrdí, že na takýto postup nepotrebuje súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov.
Úrad mal opačný názor. Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová v roku 2023 uviedla, že žiadosť o súhlas nedostali a takýto úkon je podľa nej neplatný. Úrad rezortu v júni 2024 uložil za tento postup pokutu 90-tisíc eur, ministerstvo ju zaplatilo.
Čo môže prísť po rozsudku
Rozhodnutie správneho súdu nemusí byť konečné, ministerstvo sa môže sťažovať na Najvyšší správny súd. Dôležité bude aj trestné stíhanie. Krajský súd koncom septembra právoplatne potvrdil odmietnutie obžaloby na čurillovcov pre závažné procesné chyby. Súd podľa advokáta poškodenej strany nekonštatoval nedôvodnosť podozrenia a po odstránení chýb môže prokurátor obžalobu podať znova.
