Výskum: Dvaja z troch Slovákov sa prikláňajú k vláde pevnej ruky
Takmer štyri desaťročia po páde totalitného režimu považuje hodnoty plne funkčnej demokracie za jednoznačne dôležité len približne tretina obyvateľov Slovenska. Vyplýva to z výskumu Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy (PEVŠ) a agentúry IPSOS, ktorý skúmal varovné signály autoritárskeho správania v spoločnosti.
„Slovensko dnes nestojí pred konfliktom medzi presvedčenými demokratmi a otvorenými odporcami demokracie,“ hovorí profesorka Iveta Radičová z Fakulty masmédií PEVŠ. Prvé výsledky skúmania odhaľujú postoj spoločnosti k vnímaniu a prijímaniu demokracie.
Výskum v rámci projektu Agentúry na podporu výskumu a vývoja Sloboda médií a sloboda prejavu v kontexte digitálnej spoločnosti na Slovensku sledoval štyri kľúčové ukazovatele demokratickej a autokratickej orientácie: rešpekt k demokratickým pravidlám, uznávanie legitimity politických oponentov, odmietanie politického násilia a podporu občianskych slobôd.
Na základe týchto ukazovateľov možno vyhodnotiť celkový index demokratickej a autokratickej orientácie občanov SR. Konzistentne demokraticky orientovaná časť občianskej spoločnosti tvorí 34 percent obyvateľov, oproti tomu občania akceptujúci autokratickú orientáciu tvoria 16 percent populácie. Zvyšnú polovicu obyvateľov tvoria občania akceptujúci niektoré z autokratických postojov, teda s takzvanou umiernenou autokratickou orientáciou.
Rastie tolerancia k autoritárom
„O budúcom smerovaní krajiny môže rozhodnúť najmä početná skupina občanov, ktorú môžeme označiť ako ľudí s umiernene autokratickými postojmi. Nejde pritom o radikálov ani o ľudí odmietajúcich demokraciu v jej celku. Charakteristické je skôr postupné oslabovanie podpory demokratických noriem a rastúca tolerancia k niektorým autoritárskym princípom vládnutia,“ hovorí Radičová.
Ak si celkový index rozdelíme na jednotlivé kategórie, dodržiavanie demokratických pravidiel deklaratívne podporujú približne dve tretiny populácie. Legitimitu politických oponentov však jednoznačne uznáva len pätina občanov. Iba tretina Slovákov zároveň jasne odmieta toleranciu politického násilia. Ani ochrana občianskych slobôd, akými sú sloboda médií, právo na protest či nezávislosť súdov, nezískava väčšinovou podporu. Obmedzovanie týchto práv odmieta necelá polovica respondentov.
Odmietnutie demokratických pravidiel zahŕňa popieranie legitimity volieb, odmietanie akceptovania nepriaznivých výsledkov, pokus o podkopanie ústavných obmedzení a navrhovanie mimoprávnych opatrení na udržanie si moci. Popieranie legitimity oponentov obsahuje tvrdenia, že oponenti sú zločinci, zradcovia alebo existenčné hrozby, návrh, aby sa súperom vylúčila účasť, či zobrazovanie politickej súťaže ako boja proti nepriateľom a nie proti spoluobčanom. To narúša vzájomnu toleranciu, jednu zo základných demokratických noriem.
Tolerancia alebo povzbudzovanie násilia môže mať podobu chválenia násilných podporovateľov, odmietania odsúdenia politického násilia, vyhrážania sa oponentom či používania štátnych bezpečnostných zložiek na zastrašovanie kritikov. Demokracie sa spoliehajú na pokojné súperenie a normalizácia násilia destabilizuje tento základ. Ochota obmedzovať občianske slobody prináša obmedzovanie slobody tlače, zameranie sa na kritikov prostredníctvom sledovania alebo právneho obťažovania, obmedzovania práv na protesty a oslabovanie nezávislosti súdnictva. Žiadny jednotlivý ukazovateľ nie je rozhodujúci, ale keď sa objaví viacero ukazovateľov spolu, najmä u volených lídrov, riziko erózie demokracie prudko rastie.
Rozpad nepríde zo dňa na deň
„Najväčším rizikom pre demokraciu nemusí byť náhly zlom, ale pomalé posúvanie hraníc prijateľného. Demokracie sa totiž zriedka rozpadajú zo dňa na deň. Častejšie oslabujú postupne, keď sa spochybňujú pravidlá hry, politickí súperi prestávajú byť vnímaní ako legitímni partneri a zásahy do občianskych slobôd sa stávajú spoločensky akceptovateľnými,“ dodáva vedúci výskumného tímu Martin Kasarda z Fakulty masmédií PEVŠ.
Výskum realizovala Fakulta masmédií Paneurópskej vysokej školy v spolupráci s agentúrou IPSOS v rámci projektu APVV-24-0309 Sloboda médií a sloboda prejavu v kontexte digitálnej spoločnosti na Slovensku. Dáta vychádzajú z augustového (18. – 23. 8., n=1061) a septembrového zberu (18. – 22. 9., n=1030) dát spoločnosti Ipsos.
Jednotlivé ukazovatele poukazujúce na postoj spoločnosti k demokratickým pravidlám predstaví výskumný tím v najbližších týždňoch.
