Kristína Tormová: Zastepovala by som si na hrobe
Blížia sa Dušičky, obdobie spomienok na zosnulých, ale aj rodinných stretnutí, ktoré so sebou často prinášajú napätie a stres. Kristína Tormová vo svojom blogu opisuje, ako sa z návštevy hrobov stala povinnosť sprevádzaná konfliktmi o odchod z domu, parkovanie pri cintoríne či upratovanie hrobu.
Autorka spomína, že výraz „ideme na hroby“ v nej odmala vyvolával predstavu ľudí chodiacich po hroboch. Kedysi sa venovala stepu a hľadala vhodnú hladkú plochu na ťukanie topánok. Napadlo jej, že práve hrob jej prastarých rodičov takúto plochu poskytuje, no nikdy si tam zastepovať netrúfla.
Podľa jej slov by predkovia ocenili skôr radosť než depresívne tváre nad hrobom. Spomína na detský strach, že pod veľkým kameňom je pochovaná prababka, aj na vosk zo sviečok, z ktorého ako dieťa šúlala malé postavičky, aby unikla chaosu preplneného cintorína.
Tormová upozorňuje na vety, ktorými niektorí členovia rodín citovo vydierajú ostatných – napríklad „babička by bola sklamaná“ alebo „raz ťa bude mrzieť, že ste nešli na hroby“. Pýta sa, prečo si ľudia mýlia tradície a povinnosti s láskou a prečo sa rodiny, ktoré spolu nevychádzajú, stretávajú pri hroboch predkov.
Priznáva, že nemá rada gaštanové pyré, ktoré sa u nich po hroboch vždy jedlo, no kvôli tradícii si vždy kúsok dala, aby ostatných nesklamala. Dodáva, že starí rodičia sa počas týchto dní cítia ťažko, chýba im ich mama a koláčik v cukrárni, a ich smútok má svoje právo.
Autorka nechce, aby jej strach zo smrti kazil život, ani aby sa spomínanie na blízkych zmenilo na nepríjemnú povinnosť. S blízkymi, ktorí zomreli, sa podľa vlastných slov stretáva cez miesta, vône, chute a príbehy – napríklad cez karfiolovú polievku či segedín, ktorý ju naučil variť dedo.
Ak by náhodou bola pochovaná v hrobe, žiada, aby si príbuzní zadovážili stepky a prišli si nad ňou zastepovať, a potom ju rozsypali na lúku. Nechce byť povinnosťou ani spôsobovať problémy s parkovaním a výdavky na chryzantémy. Dnes si rodina zapáli sviečky, pretože deti sa radi hrajú s roztopeným voskom, a bude sa rozprávať o tých, o ktorých sa hovorí, že tu už nie sú.
