Maďarsku tikajú hodiny: Péter Magyar a jeho ťažká úloha s európskymi fondmi
Po nástupe Pétera Magyara do funkcie maďarského premiéra čelí krajina nie len vnútropolitickým zmenám, ale aj významnej diplomatickej výzve – obnoviť dôveru medzi Budapešťou a európskymi inštitúciami, čo je nevyhnutné pre uvoľnenie desiatok miliárd eur zo zmrazených eurofondov. Odborníci odhadujú, že bez splnenia európskych požiadaviek sa Maďarsko ocitne v patovej situácii, čo má významné implikácie pre jeho hospodárstvo.
Nová vládna administratíva, zložená z poslancov strany Tisza, sa deklaruje pripravená splniť všetky očakávania Bruselu. Avšak, hneď v prvých dňoch sa ukazuje, že tento proces bude mimoriadne náročný. Péter Magyar plánuje cesty do Bruselu, kde sa očakáva podpísanie dôležitej dohody s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Ministerka zahraničných vecí Anita Orbánová, ktorá nemá príbuzenské väzby na bývalého premiéra, potvrdila, že rokovania na expertných úrovniach už prebiehajú niekoľko dní.
Plán obnovy a blokované prostriedky
Hlavným predmetom rokovaní bude prístup k prostriedkom z postpandemického Plánu obnovy a odolnosti vo výške 10,4 miliardy eur. Prvým vážnym testom novovzniknutej vlády je však spor o takmer štyri miliardy eur. Tieto prostriedky sú rozdelené na nenávratné granty a zvýhodnené úvery. Európska komisia odporúča Maďarsku, aby sa zameralo na granty a odložilo žiadosť o úver, kvôli akútnemu nedostatku času na vykonanie potrebných reforiem.
Aktuálny štátny dlh Maďarska predstavuje približne 75 percent hrubého domáceho produktu, kým deficit verejných financií na rok 2026 je odhadovaný na alarmujúcich sedem percent. Preto je nabádanie zo strany Bruselu opodstatnené. Magyar a jeho tím však odmietajú prísť s menším výsledkom, než je kompletný balík prostriedkov, aby sa predišlo politickému zlyhaniu.
Nové legislatívne kroky a reakcie
Za účelom splnenia podmienok európskych inštitúcií, vláda začala implementovať radikálne legislatívne zmeny, ktoré vyvolávajú búrlivé reakcie doma. Medzi nimi je aj prvý ústavný dodatok, ktorý zrušil systém nadácií spravujúcich verejný majetok, čo v predchádzajúcej vláde umožnilo prevod obrovských štátnych aktív do súkromných rúk. Nová legislatíva predefinovala tieto aktíva ako národné bohatstvo, čo však vyvolalo obavy z neprijateľných zásahov do súkromného vlastníctva.
Zmena v zahraničnej politike
Na pôde zahraničnej politiky sa situácia zmenila, pričom Magyarova administratíva začala nadviazať dialóg s Ukrajinou, čím sa snaží vyriešiť otázku práv maďarskej menšiny a podporiť ukrajinský prístup do EÚ. Takéto kroky, v kontraste s predchádzajúcou blokádou, naznačujú snahu o zlepšenie vzťahov v regióne.
Na pozadí týchto zmien sa však stále objavujú obavy z dodržiavania záväzkov v oblasti právneho štátu a transparentnosti. Maďarské vedenie si je vedomé, že splnenie požiadaviek EÚ je nevyhnutné nielen pre ekonomickú stabilitu, ale aj pre politickú legitimitu na domácej i medzinárodnej scéne. Predpokladá sa, že vyhnúť sa politickému a hospodárskemu kolapsu bude pre Magyara a jeho administratívu najväčšou kariérnou výzvou.
