Milióny do Kukurice, kým pacienti kolabujú: Štát zlyháva, nemocnice schladí rodinná firma a verejná zbierka
Minister zdravotníctva Kamil Šaško a lepenie zrkadlových fólií na okná ružinovskej nemocnice. Situácia v slovenskom zdravotníctve pod vysokými teplotami sa stáva kritickou. Kým štát argumentuje miliardovým investičným dlhom a zastaranou elektroinštaláciou, extrémne horúčavy začínajú riešiť samotní občania. Po vzore iných miest, kde sa pokúšajú vyriešiť problémy, aj v Bratislave sa jednou z hlavných tém stala nutnosť ochladzovania priestorov nemocníc.
Na podnet situácie v ružinovskej nemocnici, kde teploty na pacientskych izbách presiahli 42 °C, reagovala malá rodinná firma, ktorá sa rozhodla bez nároku na zisk nalepiť špeciálne fólie na okná najkritickejších oddelení. Týmto krokom chcú zlepšiť podmienky pre pacientov, zatiaľ čo minister považuje situáciu za beznádejnú pre technické obmedzenia.
„Sú vždy dva prístupy k problému. Môžete hľadať riešenia alebo sa vyhovárať na nezvládnuteľnosť situácie. Naša nemocnica, bohužiaľ, často zvolila druhý prístup,“ hovorí Miroslav Mendel, lekár a odborár ružinovskej nemocnice. On a jeho kolegovia sa nechceli len bezradne pozerať, a preto na vlastnú päsť hľadali možné riešenia.
Rodinná firma, ktorá vykonáva inštaláciu fólií, sa rozhodla zostať v anonymite, pričom ich motivácia vychádzala z osobných skúseností. „Môj manžel bol hospitalizovaný po operácii a v takých podmienkach sa nemohol hýbať. Poznám pocity bezmocnosti, a preto sme sa rozhodli prispieť,“ hovorí dáma, ktorá stála za iniciatívou.
Okrem tejto rodinnej firmy sa na pomoc zaktivizovali aj ďalší občania. Eva Kliská, hovorkyňa UNB, potvrdila, že vďaka sponzorom sa im podarilo nakúpiť zdravotnícke prístroje a zrekonštruovať priestory pre pacientov. Podľa jej slov sponzoring v nemocnici funguje desiatky rokov, a nie len počas extrémnych horúčav.
Minister Šaško v tejto súvislosti zdôrazňuje otázku prioritizácie rozpočtu: „Musíme sa rozhodovať medzi nákupom zdravotnej techniky a klimatizácií. Moja povinnosť je zachrániť životy, nie zabezpečiť komfort.“ Týmto spôsobom sa snaží ospravedlniť nedostatočné opatrenia proti horúčavám, čo znepokojuje a rozhorčuje mnohých odborníkov.
V nedávnej dobe sa skupina občaniek rozhodla zorganizovať zbierku na nákup klimatizácií pre nemocnice, pričom si uvedomili, že čakať na statečne konanie vlády nemá zmysel. Cieľom je vyzbierať 380-tisíc eur, z ktorých už 26-tisíc eur sa podarilo získať. Klimatizácie, ktoré plánujú montovať na klinických oddeleniach, budú šetrné k životnému prostrediu a musia prejsť schválením nemocničného vedenia.
Ženy sa rozhodli založiť občianske združenie, aby mohli efektívne prerozdeľovať klimatizácie do rôznych nemocníc a oddelení po celom Slovensku. Na tento krok ich podnietil aj nedostatok komfortu pre pacientov a pre personál, ktorý musel pracovať v extrémnych podmienkach bez adekvátnej ventilácie.
Kriticky hodnotia aj nedostatočnú legislatívu a hygienické normy, pričom poukazujú na to, že existujú ekonomicky dostupné riešenia, ktoré by štát mohol implementovať, no zjavne sa tak nedeje. „Zatiaľ čo sa milióny investujú do iných projektov, ako napríklad do rekonstrukcie budovy, za tým, čo je v podstate otázkou zdravia a bezpečnosti pacientov, nie sú peniaze,“ dodáva jedna z organizátoriek zbierky, Milena Bobeková.
Extrémne teploty však ohrozujú zdravie pacientov. Vysoké teploty zhoršujú celkový zdravotný stav, spôsobujú tzv. prehriatie organizmu a navyše sťažujú hojenie rán. V minulosti sme boli svedkami aj situácii, kedy personál nemocníc zasahoval s vlastnými ventilátormi alebo inými chladiacimi zariadeniami, pretože nemocnice nezabezpečili dostatočný komfort.
Na druhej strane, situácia sa pre pacientov stáva neudržateľnou. Zdravotnícki pracovníci, od štátnej správy po lokálne nemocnice, majú povinnosť chrániť zdravie občanov, avšak pri súčasnom nastavení systému to vyzerá, ako keby sa zo zdravotnej starostlivosti stala len otázka ekonomiky a anonymnej správy.
