Mimovládne organizácie a kontroverzia okolo STVR
Spravodajstvo Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) sa ocitlo v centre kritiky zo strany mimovládnych organizácií, ktoré upozorňujú na nedostatočný dohľad regulátorov nad mediálnymi praktikami. Tieto organizácie, vrátane MEMO 98, Via Iuris a Transparency International Slovensko, tvrdia, že spravodajstvo STVR nevykazuje potrebnú nestrannosť, čo narúša profesionálne štandardy v oblasti mediálnej plurality. Tieto obvinenia sa zakladajú na podnete, ktorý bol predložený už v apríli tohto roka, a ktorý sa týka patnástich sporných spravodajských programov.
Kritika a obrana vedenia STVR
Riaditeľka STVR, Martina Flašíková, považuje vyššie uvedené obvinenia za neopodstatnené. Po vyjadrení mimovládnych organizácií sa postavila na obranu zamestnancov televízie a zdôraznila, že ich práca je realizovaná v podmienkach veľkého verejného tlaku. Flašíková uviedla: „Nie je jednoduché robiť dnes verejnoprávne spravodajstvo a o to viac si vážim ľudí, ktorí ho každý deň pripravujú.” Podľa jej názoru je dôležité, aby diskusia o verejnom spravodajstve bola založená na presných faktách a odrážala realitu situácie.
Práca Rady pre mediálne služby
Rada pre mediálne služby (RpMS) rozhodla dňa 7. júla 2026 začať správne konanie iba v jednom z patnástich situácií, a to týkajúcej sa reportáže z 19. novembra 2025, ktorá sa venovala údajnému porušovaniu slobody slova. Regulátor uznal, že STVR v tomto prípade mohla porušiť zákon skrze jednostranné prezentovanie vyjadrení ministra vnútra, Matúša Šutaja Eštoka, bez náležitého kontextu a alternatívneho pohľadu. Pri ďalších ôsmich programoch však bola Rada len v zriedkavých prípadoch presvedčená, že existujú problémy, pričom dodala, že nedostatočná pluralita bola kompenzovaná v iných reláciách.
Postoje mimovládnych organizácií
Mimovládne skupiny považujú prístup regulátora za politicky motivovaný a pripomínajú, že Rada ignorovala vlastné stanoviská odborníkov, ktorí označili niekoľko reportáží za problematické. Napriek mnohým podnetom a sťažnostiam na neobjektívne spravodajstvo a jasné zlyhania, Rada neprejavila ochotu situáciu riešiť adekvátne. Rada STVR sa zaoberala otázkami len veľmi krátko, čo vyvolalo ďalšie obavy o transparentnosti a spravodlivosti hodnotenia.
Záver a zamyslenie nad budúcnosťou mediálneho spravodajstva
Flašíková uznáva, že nie je bezchybná a zdôraznila potrebu rozlišovať medzi jednotlivými príspevkami a celkovým fungovaním spravodajstva. „Ak k pochybeniu skutočne dôjde, vyvodíme z neho závery,” dodala. Toto vyhlásenie nasvedčuje tomu, že v STVR sú si vedomí potreby adaptácie a sebareflexie, čím sa otvára možnosť na zlepšenie situácie a obnovu dôvery vo verejné médiá. Kým však mimovládne organizácie avizujú, že budú ešte naďalej monitorovať spravodajstvo s cieľom dosiahnuť zmeny, otázne zostáva, ako efektívne sa podarí dosiahnuť transparentnosť v gramotnosti informovania verejnosti.
