Minister Šutaj Eštok prehral ďalší súdny spor
Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra, sa ocitol v nepríjemnej situácii, keď správny súd v Bratislave anuloval jeho rozhodnutie o odvolaní Branka Kišša, bývalého prvého viceprezidenta Policajného zboru. Súd sa na to pozeral z hľadiska ochrany oznamovateľov, keďže Kišš mal status chráneného oznamovateľa v čase, keď bola jeho pozícia zrušená. Tieto súdne spory nie sú jednoduché, a predstavenstvo rezortu musí ďalej preskúmavať proceduralitu týchto rozhodnutí.
Nezákonný krok ministerstva
Podľa súdu ministerstvo vnútra pri odvolávaní Kišša porušilo zákon. Súd uviedol, že organizačné zmeny, ktoré minister vykonal, mohli byť v kompetencii, avšak pri ich realizácii nedostatočne zohľadnilo postavenie Kišša, ako chráneného oznamovateľa. Tento aspekt, rovnako ako ostatné, zosilňuje dojem, že sa ministerstvo snaží realizovať svoje plány bez ohľadu na práva jednotlivcov zapojených do procesu.
Ostatné neúspechy ministra
Minister Šutaj Eštok sa taktiež počas svojej funkcie potýkal s viacerými súdnymi neúspechmi vo veci tzv. čurillovcov – policajtov, ktorých po nástupe do funkcie odstavil. Generálna prokuratúra potvrdila názory Kišša, že všetky rozhodnutia proti nemu a ďalším policajtom boli nezákonné. To vyvoláva otázky o transparentnosti a správnosti správnych rozhodnutí vo vnútornej politike rezortu.
Situácia okolo Kišša
Branko Kišš, ktorý sa ocitol v konflikte so súčasnou vládou už od nástupu Šutaja Eštoka do úradu, bol odvolaný z funkcie viceprezidenta napriek jeho statusu chráneného oznamovateľa. Jeho presun do Banskej Bystrice mal údajne diskriminačný charakter, čo Kišš opakovane poukazoval. Tento posun, vzdialený približne 200 kilometrov od jeho domova, bol tiež súdený jako nezákonný, pretože mal pokračovať v službe na pôvodnom mieste v Bratislave.
Rozhodnutia súdov
Vnútorný konflikt vyvrcholil, keď Mestský súd Bratislava IV už v novembri 2023 vyhlásil, že rozhodnutia o Kiššovom odvolaní sú neplatné. Ministerstvo však len nedávno priznalo, že prešlo dva právne spory bez primeranej komunikácie so všetkými zúčastnenými stranami a bez potrebného súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov.
Pokuty voči ministerstvu
Úrad na ochranu oznamovateľov uložil ministerstvu vnútra pokutu vo výške 90-tisíc eur za porušovanie práv policajtov vrátane prípadu vyšetrovateľa Pavla Ďurku. Tieto pokuty naznačujú, že ministerstvo musí prehodnotiť svoje postupy a zlepšiť ochranu oznamovateľov v rámci policajného systému.
Budúcnosť ministrovho pôsobenia
Bez ohľadu na budúcnosť a možnosť podania kasačnej sťažnosti na Najvyšší správny súd SR, rozhodovania súdu už teraz majú významné dopady na reputáciu a svetonázor súčasného vedenia ministerstva. Kľúčové bude, ako sa ministerstvo vysporiada s náročnými situáciami a či dokáže zabezpečiť spravodlivosť pre všetkých zamestnancov policajného zboru.
