Protesty občanov: Rétorika a dôvody nízkej účasti
Po dvoch rokoch protivládnych protestov je zrejmé, že občania začínajú strácať chuť sa zúčastňovať na zhromaždeniach. Mnohí tvrdia, že protesty už nevytvárajú predpoklad pre dosiahnutie konkrétnych zmien, čo odráža celkovú frustráciu so súčasnou politickou situáciou na Slovensku.
V Banskej Bystrici sa na jednom z posledných protestov zišla skupinka mladých ľudí, aby vyjadrili svoj nesúhlas s vládou. Tisícky mladých protestujúcich predtým v uliciach spoločne volali po spravodlivosti, no dnes ich účastníci skôr pripomínajú sporadické skupiny než masový hnev. „Protestom chýba stratégia,” povedala jedna z organizátoriek, Martina Strmeňová z iniciatívy Nie v našom meste, poukazujúc na to, že organizovanie akcií je často len reakciou na konkrétnu situáciu, bez celkového plánu a vízie.
Stratégia a motivácia: Ako prežiť protesty
Martina ďalej hovorí, že v súčasnosti sú občania zahltení množstvom „deštrukčných” návrhov vlády, čo spôsobuje, že záujem o protesty upadá. Mnohí, ktorí kedysi chodili pravidelne, dnes nerozumejú, aký konkrétny dopad môže mať ich účasť na budúcnosť krajiny. Ako podotkla, „Protesty nám pomohli prežiť zimu,” avšak v posledných mesiacoch sa zdá, že národná frustrácia a nespokojnosť s aktuálnym vývojom pomaly zhasínajú.
Niektorí účastníci sa domnievajú, že k zmenám môže dôjsť len za predpokladu, že sa na námestiach zíde dostatočne veľké množstvo ľudí. Senior Stano dodáva, že „ak sa nás tu zišlo viac než stotisíc, zamáva to s Ficovou celou vládou,” čím zdôrazňuje potrebu masového prítomnosti na protestoch.
Nové formy protestu a ich zmysel
Podľa Milana Zvadu, projektového manažéra a dramaturga, je dôležité, aby každé zhromaždenie malo jasný cieľ. Mnohé z protestov v minulosti, hoci mali silný základ, boli organizované bez konkrétnej stratégie a predom stanovených cieľov. „Davy v uliciach majú moc a dokážu veci zmeniť,” hovorí, avšak bez aktívneho prístupu zo strany organizátorov a účastníkov sa eventualmente dostanú do stagnácie.
Čo budúcnosť prinesie?
Súčasná situácia jasne naznačuje, že bez zmeny prístupu a zamerania sa na konkrétne ciele môže zaujať verejnosť ťažšie. Sociológ Roman Pudmarčík varuje, že ak protestujúci nevidia jasný vplyv svojich akcií, ich ochota naďalej sa zúčastňovať sa zníži. Témy ako hospodárska situácia a korupcia naďalej dominujú, avšak politické strany, ktoré mali na starosti organizovanie protestov, sa často vyhýbajú priamym témam.
Progresívne Slovensko avizuje, že sa chystajú zorganizovať protesty, akonáhle vláda predloží návrhy, ktoré by mohli obmedziť práva občanov, avšak iniciatívy z radov mimovládnych organizácií majú teraz hlavnú úlohu na protestnej scéne. Bez jedinej stratégie a schopnosti mobilizovať širokú základňu v spoločnosti je možné, že protesty z týchto dôvodov aj naďalej budú skôr symbolické než schopné vyvolať zásadne zmeny na politickej scéne.
