Slovensko a Zastaraná Rozhlasová Krajina
V súčasnosti sa Slovensko ocitá vzadu, pokiaľ ide o modernizáciu rozhlasového vysielania. V krajine, kde sa správy a informácie šíria tradičnými kanálmi, prichádza ďalšia vlna digitálnych technológií, ktorá môže prevrátiť systém naruby. Ale prečo je tento prechod taký komplikovaný? Odpoveď sa skrýva v politických prerušovaných dohodách a absurdnom zameraní na obmedzené kapacity FM pásma.
Digitálny prechod a jeho výhody
Väčšina krajín okolo nás, vrátane Česka, kľučkuje k digitálnemu rozhlasu DAB+, pričom Slovensko len upozorňuje, že je na ceste. DAB+ totiž ochráni spektrum tak, aby neboli všetky stanice nútené súťažiť o vzácne frekvencie. Na západ od nás, vo vyspelých krajinách, sieťové multiplexy zamieňajú tradičné vysielanie a zaradením viacerých staníc v rámci jedného digitálneho balíka prinášajú poctivú rozhlasovú nálož známých programov.
Technický chaos a nezáujem
Milan Mizera, riaditeľ zodpovedný za reguláciu frekvenčného spektra, to nazýva zlomom, ktorý prichádza s DAB+. Sme však na pokraji absurdity, keď zistíme, že jednou z prekážok pre pokračovanie tejto transformácie je bohužiaľ neochota dohodnúť sa s Poľskom a Ukrajinou. Môže sa zdať, že nám záujem o digitalizáciu chýba, no realita je taká, že informačná nezávislosť je v súčasnosti viac než potrebná.
Slovenský DAB: Mýtus alebo realita?
Aktualizovaný plán frekvencií ponúka v podstate šancu na zmenu. Predpokladá sa, že nielen že by sme mohli mať až sedem celoplošných sietí, ale s nimi aj kvalitný digitálny signál. Avšak túto šancu zatiaľ nedokáže nikto využiť na plnohodnotné vytvorenie ponuky pre poslucháčov. Prítomnosť len jedného dočasného multiplexu pokrývajúceho len 76% populácie ukazuje na frustráciu zo stagnácie a neochoty riadiacich činiteľov konať.
Čo cítia bežní poslucháči?
Pre občanov to znamená obmedzený výber, nielen v rádiu, ale aj vo vôli zmien. Ignorantstvo a arogancia zodpovedných úradníkov len posilňujú pocit beznádeje a nezmyselnosti snaženia sa o zlepšenie situácie. Byť to doma cítite na vlastnej koži, kde poslucháči nemajú možnosť si vybrať z radov staníc, pričom krajiny ako Česko sú o krok vpred a ich stanice sa neustále rozvíjajú.
Pripravujeme sa na digitalizáciu?
Veď zatiaľ čo sa Česi naplnili stanicami v multiplexe, na Slovensku ostáva akýsi zhon a chaos. Z údajného ‘pokroku’ sa stáva groteskný scénar, v ktorom o prechode ku kvalitnejšiemu zvuku a pestrému výberu zrážajú kýble studenej vody na tejto ceste predĺženie rokovaní a absencie akýchkoľvek zásadných krokov.
Prečo na to zabúdame?
Otázkou ostáva, čo bráni nášmu rozhlasu v naplnení jeho potenciálu. Je to nedostatok vodcovstva, či proste ochota zabudnúť na potreby poslucháčov? Ak v tejto devastovanej rovine krajina chce obstáť, musí sa pripojiť k digitálnemu obratu rýchlo a so stanovým odhodlaním. Stojíme na prahu revolúcie, ale potrebujeme, aby sme skutočne prevzali kontrolu nad svojou mediálnou budúcnosťou.
