Opozícia hovorí o ústavnej kríze. Čo hrozí, keď vláda nepredloží vyrovnaný rozpočet
Vláda opakovane nerešpektuje povinnosti vyplývajúce z dlhovej brzdy. Opozícia avizuje, že sa obráti na Ústavný súd, ak sa vláda rozhodne nerokovať o vyrovnanom rozpočte. Táto povinnosť jej vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Vláda tento týždeň poverila ministra financií Ladislava Kamenického, aby predložil deficitný rozpočet. Koaliční predstavitelia hovoria, že na budúci rok chcú odovzdať nižší deficit, ako prevzali. Ústavný zákon pritom vláda porušila v uplynulom roku už dvakrát.
Najprv odmietala požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Táto povinnosť vznikla dva roky po schválení programového vyhlásenia vlády, teda 22. novembra 2025. Vláda napokon Národnú radu požiadala o vyslovenie dôvery a tá tak urobila 18. júna, teda so sedemmesačným oneskorením. K tomuto kroku prišlo až po tom, ako Ústavný súd skonštatoval, že vláda má konať bez zbytočných prieťahov.
„Tak nám Ústavný súd znova povie, že sa mýlime,“ povedal podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) s tým, že si nemyslí, že by hrozilo rozpočtové provizórium. Ďalšou povinnosťou vlády bolo predstaviť oficiálny dokument, v ktorom by vysvetlila, ako chce dosiahnuť ozdravenie verejných financií. Ako poukázala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, túto povinnosť si vláda zatiaľ nesplnila.
Verejný dlh je vysoký a presahuje všetky sankčné pásma, ktoré sú stanovené v dlhovej brzde. Povinnosť zostaviť rozpočet bez deficitu je pre tento rok stanovená v prípade, ak dlh prekročí 49 percent hrubého domáceho produktu (HDP). V skutočnosti bol však vlani dlh 61 percent HDP. Tento rok zrejme presiahne úroveň 64 percent.
V ústavnom zákone existujú aj výnimky či únikové klauzuly, ktoré majú vláde uľahčovať fungovanie. Nová vláda napríklad nečelí najprísnejším sankciám dlhovej brzdy prvé dva roky od svojho nástupu. Okrem toho sa v dlhovej brzde ráta aj s nečakanými udalosťami.
Ako približuje člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster, mohla by nastať situácia, kedy by sa niektorá z krajín Európskej únie dostala do finančných problémov a bolo by potrebné aktivovať Európsky stabilizačný mechanizmus. Zákon spresňuje, že výdavky vyplývajúce z medzinárodných záväzkov musia prekročiť tri percentá HDP, aby sa mohla klauzula aktivovať. Vláda tvrdí, že výdavky na obranu či príspevky do rozpočtu EÚ túto podmienku naplnili.
RRZ však nesúhlasí. Vláda si tam zaúčtovala tri veľké položky, ktoré sa však nezvýšili náhle, ale sú bežnými a predvídateľnými výdavkami, približuje Šuster. Prvou veľkou položkou sú výdavky na obranu. Druhý problém vidí Šuster pri výdavkoch na takzvané spolufinancovanie eurofondových projektov. Treťou položkou je príspevok do rozpočtu EÚ.
Opozičné strany avizovali, že v prípade, ak si vláda nesplní povinnosť, obrátia sa na Ústavný súd. Na takýto krok je potrebná skupina 30 poslancov. Len PS samotné má k dispozícii 33 poslancov.
„Vláda koná v rozpore s ústavným zákonom, to je základ tohto problému, v ktorom sme sa ocitli. Chcel by som vyzvať vládu a vládnych poslancov, nech to riešia. Nech sa netvária, že sa nič nedeje. Sme de facto v ústavnej kríze,“ uviedol predseda PS Michal Šimečka ešte začiatkom septembra.
Záležať bude na spôsobe, akým sa opozícia na Ústavný súd obráti. Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka existuje možnosť požiadať ho o výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Druhou alternatívou je konanie o súlade právnych predpisov.
Ak by sa parlamentu z nejakého dôvodu nepodarilo schváliť rozpočet dostatočne rýchlo a predsa by hrozilo provizórium, mohli by sa verejné financie ešte viac zhoršiť. Provizórium zjednodušene znamená stav, v ktorom by mala vláda značne obmedzené schopnosti míňať peniaze.
