Darovanie stíhačiek Ukrajine umožnili aj pravidlá z éry starej Ficovej vlády, tvrdí prokurátor
Prokurátor nevidel v konaní dočasne poverenej vlády Eduarda Hegera úmysel spôsobiť škodu ani získať prospech. Generálna prokuratúra nateraz definitívne uzavrela kauzu darovania stíhačiek MiG-29 a zariadení KUB na Ukrajinu po tom, ako Rusko napadlo východného suseda Slovenska.
Predmetom dohody medzi vládou SR a kabinetom ministrov Ukrajiny bolo darovanie stíhacích lietadiel MiG-29, odpaľovacích zariadení KUB a radarovej stanice KUB.
Mohla dočasne poverená vláda uzavrieť dohodu o darovaní vojenského materiálu na Ukrajinu?
Hlavným argumentom ministerstva obrany bolo, že dočasne poverená vláda Eduarda Hegera nemala právo podpísať medzinárodnú zmluvu o darovaní vojenského materiálu na Ukrajinu. „V prípade dohody ide o medzinárodnú zmluvu vojenskej povahy, na ktorej ratifikáciu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej rady Slovenskej republiky,” tvrdilo ministerstvo.
Vláda, ktorá bola v demisii po tom, ako jej parlament vyslovil nedôveru v decembri 2022, sa vtedy opierala o stanovisko rezortu diplomacie. Podľa štátneho tajomníka rezortu obrany Igora Melichera však „ministerstvo zahraničných vecí predložilo dočasne poverenej vláde SR nesprávne a svojvoľné stanovisko, odôvodnené politickými úvahami bez právneho obsahu, ktorým mali byť členovia dočasne poverenej vlády SR uvedení do omylu”. V dôsledku tohto „svojvoľného stanoviska” mala vzniknúť škoda na majetku SR.
Prokurátor reaguje, že v posudzovanom prípade „nedošlo k svojvoľnému a neoprávnenému uzavretiu dohody”. Tá bola schválená uznesením vlády 17. marca 2023. Podľa prokurátora Olivera Janíčka z generálnej prokuratúry bol tento postup v zmysle pravidiel pre uzatváranie medzinárodných zmlúv, ktoré boli schválené uznesením vlády ešte v roku 2009, keď bol premiérom Robert Fico, a zároveň v zmysle rozhodnutia prezidenta Rudolfa Schustera z roku 2001 o prenesení právomoci dojednávať niektoré medzinárodné zmluvy na vládu Slovenskej republiky.
Mohli sme vôbec vojenský materiál darovať?
Ministerstvo namietalo, že vojenský materiál v hodnote viac ako 502 miliónov eur stále mohol slúžiť na Slovensku a nebolo rozhodnuté o jeho prebytočnosti. A spochybňovalo závery náčelníka Generálneho štábu, ktorý v stanovisku písal o zlom technickom stave lietadiel MiG-29 a ich nespôsobilosti pre zabezpečenie obranyschopnosti Slovenskej republiky.
Prokurátor sa naopak oprel práve o stanovisko náčelníka Generálneho štábu, podľa ktorého išlo v prípade darovaného vojenského materiálu Ukrajine o zastaralú techniku po skončení alebo pred skončením technickej životnosti s obmedzenou prevádzkyschopnosťou. Rozhodnutie o prebytočnosti podľa neho navyše nebolo podmienkou darovania vojenského materiálu Ukrajine.
„Samotné nevydanie písomného rozhodnutia bez ďalších okolností neumožňuje vyvodenie záveru, že by členovia dočasne poverenej vlády SR konali v úmysle spôsobiť škodu na majetku SR, a taktiež neumožňuje vyvodenie záveru, že by konali v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,” napísal.
Vznikla darovaním škoda?
Ministerstvo argumentovalo, že v čase, kedy sa o darovaní rozhodlo, ešte vláda netušila, že časť hodnoty darovaného majetku by mala byť kompenzovaná z Európskeho mierového nástroja vo výške 208 109 046 eur. A tvrdilo, že orgány činné v trestnom konaní sa nevysporiadali so zvyškom hodnoty majetku SR, darovaného na základe Dohody vo výške 294 miliónov eur, ktorý ministerstvo považuje za škodu spôsobenú SR.
Na druhej strane doplnilo informáciu o návrhu z tohto roka, podľa ktorého sa napokon nič preplácať nebude, naopak Slovensko bude musieť do Európskeho mierového nástroja doplatiť 3 milióny eur.
Návrh podpredsedníčky Európskej komisie, podľa ktorého by Slovensko nemalo dostať za darovaný materiál žiadnu kompenzáciu, sa podľa prokurátora prípadu nijako netýka. „V prospech aj neprospech podozrivého tak možno vyhodnocovať len skutočnosti, ktoré jestvovali v čase spáchania činu,” zdôraznil.
Napokon uzavrel, že keď členovia vlády neporušili svojim konaním povinnosť spravovať cudzí majetok a v súvislosti s ich konaním nevznikla škoda na majetku SR, pre posúdenie trestnosti skutku nebolo potrebné zisťovať hodnotu darovaného vojenského materiálu.
Vznik škody podľa prokurátora nevideli ani kontrolóri z NKÚ. V dokumente píše, že k darovaniu došlo na základe oficiálnej požiadavky Ukrajiny o materiálnu pomoc v rámci Európskeho mierového nástroja, „v kontexte masívnej nevyprovokovanej vojenskej agresie Ruskej federácie voči Ukrajine a jeho cieľom bola humanitárna pomoc Ukrajine”.
