Slovenské domácnosti míňajú o dušu. Šetríme málo a kríza nás môže zaskočiť
Slovenské hospodárstvo sa v uplynulých dvoch rokoch potácalo okolo útesu recesie. Hrubý domáci produkt rástol od začiatku minulého roka až do tohto leta priemerným tempom 0,8 percenta medziročne. Ekonomiku brzdí slabý dopyt v zahraničí, a tak hospodársky rast plynie zo spotreby domácností. Tie míňajú aj na úkor úspor.
„Ak posudzujeme rast ekonomiky v krátkodobom pohľade, môžeme vnímať pokles miery úspor, a tým rast miery spotreby, ako dočasnú barličku pre ekonomiku,“ poznamenáva Karol Morvay z Katedry hospodárskej politiky na Ekonomickej univerzite. Slovenské domácnosti už niekoľko rokov míňajú viac ako deväť z desiatich eur, ktoré zarobia. „To nás v tejto chvíli posúva trochu ďalej od rizika recesie,“ hovorí Morvay. No spolu s ďalšími ekonómami varuje, že takýto trend môže byť z dlhodobého hľadiska riskantný.
Úspory po covide skolabovali
Pred pandémiou sa miera úspor domácností na Slovensku pohybovala nad dvojcifernými hodnotami. Tento ukazovateľ hovorí o tom, koľko peňazí si dokážeme odložiť z čistých príjmov, teda príjmov po zaplatení daní a odvodov. V roku 2022 sa prepadla na zhruba šesť percent a odvtedy sa zotavuje iba veľmi pozvoľna. Národná banka očakáva, že do roku 2028 sa miera úspor slovenských domácností zvýši na osem percent.
„Rok 2022 bol špecifický, pretože sa otvárala ekonomika a zároveň prichádzala vysoká inflácia,“ približujú trendy v úsporách domácností analytici NBS. Spotreba po opätovnom otvorení obchodov a prevádzok rástla najrýchlejším tempom od roku 2017. „Domácnosti počas pandémie nasporili celkom slušný objem peňazí, čo im dodalo odvahu pri pokračovaní v spotrebiteľských výdavkoch. Slovensko v tomto období vyčnievalo spomedzi krajín v EÚ, pretože v iných krajinách ľudia značne obmedzili spotrebu a zvyšovali si úspory,“ dodávajú analytici NBS.
Svoj podiel na ovplyvňovaní mala podľa nich aj politika štátu. „Dotované ceny energií spolu so štedrou rodinnou a sociálnou politikou umožnili domácnostiam spotrebovať, lebo sa neobávali ešte väčšieho prepadu príjmov,“ pokračujú analytici. „V roku 2023 však už aj na slovenské domácnosti doľahli vyššie ceny a prepad reálnych príjmov,“ vysvetľujú.
Bratské protipóly
Z dát tiež vyskakuje veľký rozdiel medzi Slovenskom a Českom. Morvay to označuje za dva protipóly vo využívaní príjmov. „Česko patrí v EÚ ku krajinám s najnižšou mierou spotreby a najvyššou mierou úspor. České domácnosti minú na spotrebu iba približne 80 percent svojho disponibilného príjmu. My sme úplne iný prípad: v posledných rokoch sektor domácností použil 93 až 96 percent svojho príjmu na spotrebu,“ poukazuje Morvay.
„Momentálna materiálna životná úroveň vyzerá podobne, ale v Česku sa viac investuje a je to vidieť,“ hovorí. „Z našich susedov má Poľsko podobne vysokú mieru spotreby a nízku mieru investovania v domácnostiach ako my. V Poľsku sa to však v porovnaní s nami lepšie kompenzuje vyššou tvorbou úspor v podnikoch,“ dodáva Morvay.
Rozdiely v štruktúre spotrebného koša môžu podľa analytika Jána Košča z Konfederácie odborových zväzov vysvetliť, prečo si na Slovensku ušetríme tak málo peňazí. „Na Slovensku pripadá mimoriadne vysoká časť výdavkov na základné potreby alebo takzvané fixné výdavky,“ zdôrazňuje Košč. V roku 2022 tvorili potraviny, nealkoholické nápoje, bývanie a energie takmer polovicu výdavkov slovenských domácností. Európsky priemer je pritom okolo dvoch pätín.
Riziká a recepty
Z krátkodobého hľadiska premena úspor na spotrebu pomáha udržiavať rast hospodárstva. Toto správanie má však svoje limity a riziká. „Pri strate práce, chorobe, raste nákladov na bývanie či ďalšom inflačnom šoku musia domácnosti s nízkou rezervou výraznejšie obmedziť spotrebu, zadlžiť sa alebo siahnuť na majetok. Práve kombinácia relatívne vysokého zadlženia a nízkeho objemu finančných aktív robí slovenské domácnosti zraniteľnejšími,“ upozorňuje Košč.
„Tvorba úspor je u nás dlhodobo nízka. A to tak v sektore domácností, ako aj za ekonomiku ako celok. V posledných rokoch naša ekonomika ako celok už ani nedokázala vytvoriť toľko úspor, aby mohla aspoň sčasti pokrývať nárast majetku,“ hovorí Morvay. To znamená, že sa zvýšila závislosť slovenskej ekonomiky od pôžičiek zo zahraničia.
„Ak sa dostaneme s cenami energií na trhové úrovne a bude potrebná konsolidácia verejných financií, príde vytriezvenie a domácnosti budú musieť utlmiť spotrebu s negatívnym vplyvom na ekonomiku. Podobný efekt môže mať aj prípadný ďalší nárast úrokových sadzieb v ekonomike,“ hovoria analytici NBS. Košč dodáva, že cieľom by malo byť vytvárať podmienky, aby domácnostiam po zaplatení základných potrieb prirodzene zostával väčší priestor na úspory, najmä cez rast reálnych miezd, nižšie daňovo-odvodové zaťaženie nízkych príjmov či dostupnejšie bývanie.
