Slovensko patrí medzi deväť krajín sveta, kde sa podiel najbohatších na majetku zmenšuje
Podľa správy Global Wealth Report od spoločnosti Allianz sa Slovensko ocitlo v skupine iba deviatich krajín sveta, v ktorých sa podiel majetku najbohatšej desatiny obyvateľstva za posledných 20 rokov zmenšil. Tento výsledok však neznamená, že slovenskí milionári schudobneli.
Allianz sleduje čistý finančný majetok – vklady, cenné papiere, poistné a penzijné aktíva mínus dlhy. Nehnuteľnosti do ukazovateľa nezahŕňa. Slovenské domácnosti pritom držia veľkú časť bohatstva práve v nehnuteľnostiach.
Experti: Nejde o chudobnenie milionárov, ale o rýchlejší rast majetku ostatných
Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce uvádza, že z poklesu podielu top 10 % nevyplýva, že milionári schudobneli. Znamená to len, že finančná pozícia ostatných skupín sa vyvíjala priaznivejšie. Poukazuje na štúdiu Eurofoundu z roku 2025, podľa ktorej v skupine 20 % najmenej majetných na Slovensku tvoria nehnuteľnosti až 75,9 % hrubých aktív, oproti 45,4 % vo Francúzsku. Gini index celkového čistého majetku je na Slovensku 0,51, čo je najnižšia hodnota spomedzi 22 skúmaných krajín EÚ, oproti 0,73 v Nemecku. Len 0,5 % Slovákov má záporný čistý majetok, kým priemer sledovaných krajín je približne 4 %.
Pavel Škriniar z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave tvrdí, že najbohatšia desatina môže mať oveľa viac majetku než pred 20 rokmi, hoci jej podiel na celkovom koláči klesol. Dôvodom je zvýšenie majetku ostatných skupín. Za rastom objemu finančného majetku stredných vrstiev stojí rast reálnych príjmov a pozitívny vývoj na finančných trhoch.
Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne upozorňuje, že finančný majetok ostatných domácností rástol za posledné dve desaťročia relatívne rýchlejšie. Slovensko má podľa neho relatívne rovnomerne rozdelené bohatstvo, ale stále pomerne malý finančný koláč.
Ján Košč z Konfederácie odborových zväzov zdôrazňuje, že ide o relatívny ukazovateľ. Ak podiel najbohatších klesne napríklad z 50 na 44,5 %, ich majetok môže nominálne ďalej rásť. Pripomína, že majetková nerovnosť sa meria ťažšie ako príjmová a najbohatšie domácnosti sú vo výberových zisťovaniach často nedostatočne zastúpené.
Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko dodáva, že do najbohatších 10 % nepatria zďaleka len milionári. Pripomína, že Slovensko má dlhodobo jednu z najrovnomernejších distribúcií príjmov v Európe. Giniho koeficient disponibilných príjmov dosiahol v roku 2024 na Slovensku 21,7 bodu oproti priemeru EÚ 29,4. Priemerná mzda vzrástla z približne 573 eur v roku 2005 na 1 620 eur v roku 2025. Druhý dôchodkový pilier mal k 11. septembru 2026 majetok takmer 22 miliárd eur.
Dominik Hapl z Across Private Investments uvádza, že majetok najbohatších Slovákov v absolútnych číslach rástol. Pripomína, že vyše 90 % Slovákov vlastní nehnuteľnosť, čo je jedna z najvyšších hodnôt na svete. Negatívom je nízka likvidita domácností a vysoké zadĺženie.
Ondrej Greguš z XTB dodáva, že nižšia majetková koncentrácia automaticky neznamená vysokú životnú úroveň. Slovensko môže mať majetok rozdelený relatívne rovnomerne, ale v absolútnom vyjadrení ho majú domácnosti menej než v bohatších krajinách.