Sľuboval revolúciu v elektronike: Nemecký fyzik oklamal celý vedecký svet
Na prelome tisícročia vzbudzoval nádeje mladý nemecký fyzik Jan Schön. Už vo veku 27 rokov získal titul PhD a nastúpil do prestížneho laboratória Bell Labs v New Jersey.
Pracoval na organických materiáloch, ktoré mali nahradiť kremík ako polovodič v elektronických zariadeniach. Kremík je dnes základom výroby smartfónov, procesorov a ďalších komponentov, no jeho výroba je nákladná. Nájdenie náhrady by znamenalo revolúciu v nanotechnológiách.
Schönove „objavy“ vzbudzovali obdiv, no v skutočnosti išlo o podvod, ktorý poškodil dôveryhodnosť skúsených vedcov. O jeho činoch pritom písali nemecké aj svetové médiá.
Články v Science či Nature
Jan Schön rýchlo získaval slávu, v roku 2001 takmer každý týždeň publikoval nový vedecký článok. To je o to pozoruhodnejšie, že vedecké publikácie prechádzajú prísnym recenzným procesom, ktorý má zabezpečiť pravdivosť a kvalitu výskumu.
Veľmi rýchlo sa jeho objavy stali senzáciou. Oznámil napríklad vytvorenie vôbec prvého organického elektrického lasera či najmenšieho tranzistora na svete, ktorý mal byť tvorený jedinou molekulou. Kľúčom malo byť využitie mikroskopických vrstiev oxidu hlinitého pri výrobe obvodov.
Za dva roky publikoval približne 90 článkov, väčšinou v popredných vedeckých časopisoch. Jeho najznámejšie práce vyšli v prestížnych periodikách Science a Nature. Stal sa tak jedným z hlavných kandidátov na Nobelovu cenu za fyziku a získal viaceré významné ocenenia.
Problém nastal, keď sa iní vedci pokúsili jeho výsledky zopakovať. Neúspešné boli desiatky výskumných laboratórií po celom svete. Začali sa objavovať pochybnosti o Schönových objavoch. Schön sa snažil vysvetľovať nezrovnalosti, no jeho odpovede pôsobili detinsky a vyvolávali ešte väčšiu nedôveru.
Kritika vyvrcholila, keď vedci z Cornell University zistili, že grafy z troch nesúvisiacich prác obsahovali identické experimentálne údaje. Obvinili ho z kopírovania výsledkov tak, aby podporovali jeho teórie. Bell Labs preto začali interné vyšetrovanie.
Až príliš malý disk
Vyšetrovanie odhalilo, že Schön nemal žiadne papierové poznámky z experimentov. Keď ho požiadali o elektronické záznamy, tvrdil, že ich musel vymazať, lebo mu došiel priestor na disku. Aj keď sú textové súbory veľmi malé, aj pred vyše 20 rokmi by nezaberali veľa miesta.
Audit ukázal, že Schön manipuloval s údajmi z rôznych článkov, vymazával nesúhlasné body a používal matematické funkcie, aby výsledky vyzerali priaznivo. V 16 z 24 prípadov sa potvrdilo falšovanie dát.
V roku 2004 mu odobrali doktorát aj všetky ocenenia. Schön sa ešte snažil brániť, niektoré publikácie ospravedlňoval, iné vysvetľoval, no dôveru už nezískal a po roku 2004 zmizol zo sveta vedy.
Tento škandál spôsobil krízu, ktorá podkopala dôveryhodnosť celej vedeckej komunity. Kritika sa zamerala na časopis Nature, ktorý publikoval jeho „revolučný“ článok, a tiež na recenzentov a hodnotiace procesy. Objavilo sa podozrenie, že časopis potreboval komerčný úspech, ktorý mu Schönove práce priniesli.
Prípad Schöna ukázal šokujúcu sebaistotu a drzý prístup. Nie je to však jediný prípad v histórii, keď boli vedecké ocenenia udelené na základe pochybných objavov. Napríklad Johannes Fibiger získal Nobelovu cenu v roku 1926 za nepravdivý objav v liečbe rakoviny, pričom mal silné kontakty v Nobelovom výbore.
