Štát žiada financie na AI platformu a modernizáciu IT vybavenia
Vláda na začiatku novembra 2025 schválila predložené zmeny v projektoch, ktoré budú financované z Plánu obnovy a odolnosti. O týchto zmenách rozhodla po dôkladnej analýze plánovaných opatrení, ktorých milníky, bohužiaľ, nie je možné dodržať v pôvodne stanovenom čase a rozsahu do augusta 2026. Okrem iného sa určili aj nové témy, na ktoré by mohli byť pridelené ďalšie prostriedky, pričom jednou z hlavných oblastí sú investície do digitalizácie.
Nové návrhy musia byť schválené aj na úrovni členských štátov Európskej únie, pričom štát musí predložiť objektívne dôvody pre posun pôvodných cieľov. Po úvodnom posúdení navrhovaných zmien Európskou komisiou, ich ešte formálne odobria ministri hospodárstva a financií všetkých členských štátov na Rade pre hospodárske a finančné záležitosti, známu ako Ecofin. Nasledujúce rokovanie na túto tému je naplánované na polovicu novembra.
Redukcia projektov v oblasti digitalizácie
Niektoré projekty sú z hľadiska splnenia nastavených cieľov považované za rizikové, hoci nedochádza k ich úplnému zrušeniu, ale skôr k obmedzeniu ambícií. Napríklad, zo schválených prostriedkov sa plánuje zníženie sumy o 6,4 milióna eur, ktoré mali byť pôvodne určené na cezhraničné digitálne projekty a vznik centier pre digitálne inovácie, ktoré mali podporiť slovenské malé a stredné podniky. Cieľovou skupinou pre tieto projekty boli firmy, štát a výskumné inštitúcie.
Podporené projekty by mali prispieť k budovaniu jednotného digitálneho trhu, pričom musia prinášať merateľné prínosy pre obnovu a odolnosť ekonomiky. Zamerané budú na stratégiu digitálnej transformácie Slovenska do roku 2030, pričom príkladmi môžu byť superpočítače, kvantové komunikačné infraštruktúry, či technológie decentralizovanej evidencie.
Nové iniciatívy v oblasti umelej inteligencie
Na druhej strane sa objavili nové projekty pripravené Ministerstvom vnútra, medzi ktorými vyčnieva AI platforma s rozpočtom 9,7 milióna eur a modernizácia IKT vybavenia pre verejnú správu, ktorá má vyžadovať ďalších 50,5 milióna eur. Tieto návrhy nemajú podrobný opis, čo vytvára nejasnosti o ich realizovateľnosti.
Štátny tajomník ministerstva vnútra Patrik Krauspe vyhlásil, že cieľom je spoločná platforma umelej inteligencie, ktorá bude bezpečná a transparentná, pričom by mala zjednodušovať procesy a zvyšovať kvalitu služieb. To znamená, že umelá inteligencia by sa mala stať nástrojom pre efektívne využívanie verejných zdrojov, nie rizikom.
Kritika a podozrenia zo zlyhania
Na druhej strane, projekt, ktorý plánoval zabezpečenie digitálnych zručností pre seniorov, prišiel o 1,8 milióna eur, čo je už druhé zníženie rozpočtu. Minulý rok bola vyčlenená suma znížená z pôvodných 65 miliónov na 39,32 milióna eur. Štát navyše zavádza opatrenia, ktoré by mohli obmedziť účinnosť prevencie digitálnych zlodejstiev, čo vyvoláva obavy o celkovú pripravenosť a efektívnosť navrhovaných projektov.
Rovnaké obavy vzbudzuje aj plánovaná redukcia na bezpečnostné audity štátnych aplikácií, kde suma klesne o 222-tisíc eur. Bezúčelnosť takýchto škrtnutí môže stáť ekonomiku viac, než si vláda predstavuje.
Celkové účinky navrhovaných zmien budú úplne závislé na schválení v rámci EÚ a následnej efektívnej implementácii na domácej úrovni. Bude zaujímavé sledovať, ako sa procesy digitalizácie a využívanie umelej inteligencie budú vyvíjať v nasledujúcich rokoch.
