Železničiari sú v štrajkovej pohotovosti, v novembri plánujú protest pred ministerstvami
Zamestnanci Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) sú v štrajkovej pohotovosti. Dôvodom je nespokojnosť s platmi a celkovými pracovnými podmienkami. Viaceré odborové organizácie v železničnom sektore spojili sily a na 12. novembra naplánovali protestné zhromaždenie pred bratislavskou hlavnou stanicou, odkiaľ sa účastníci presunú pred ministerstvo dopravy a ministerstvo financií.
Vedenie ŽSR železničiarom po mesiacoch rokovaní sľúbilo 50 eur zo sociálneho fondu, možnú vianočnú odmenu a päťpercentný rast platov, ale až od polovice budúceho roka. V úvode návrhu sa zároveň uvádza, že reálny prísľub rastu miezd môže vedenie dať až po tom, ako spozná rámce financovania v štátnom rozpočte. Odborári po doručení návrhu uviedli, že počkajú na jeho oficiálne písomné vyhotovenie, detailne ho zanalyzujú a nevylučujú predloženie vlastného protinávrhu. Návrhy vedenia teda zatiaľ neakceptovali.
Nespokojnosť trvá od roku 2018
Zamestnanci železníc sú nespokojní v podstate už od roku 2018. S menšími prestávkami sú v štrajkovej pohotovosti odvtedy, čiže nejde o novú situáciu. Teraz sa však vyjednávania opäť otvorili a na november je naplánovaná protestná akcia.
Odborári už od leta kritizujú, že opakovane vyzývali ministra financií Ladislava Kamenického aj ministra dopravy Jozefa Ráža na spoločné stretnutie a rokovania, no ani jeden z nich na výzvy nereagoval. Odbory teda komunikujú s vedením železníc a so zástupcami ministerstiev, no nie priamo s ministrami.
Minister Ráž hovoril o dohode, odborári o nej nevedeli
Minister dopravy Jozef Ráž minulú nedeľu v diskusnej relácii Na telo na Markíze, len tri dni po tom, ako železničiari vyhlásili štrajkovú pohotovosť, uviedol, že dohoda je pripravená, železničiari budú spokojní a k ostrému štrajku či väčším protestom podľa neho nedôjde. Odborári o žiadnej dohode ani o predbežnom návrhu nevedeli. Odborové združenie železničiarov následne vydalo vyhlásenie, v ktorom existenciu dohody na stole poprelo.
Ministerstvo dopravy po uzávierke zaslalo stanovisko, v ktorom vysvetľovalo, že ministrove slová neboli myslené presne tak, ako odzneli, ale že rezort už pripravuje návrh, s ktorým by odborári mohli byť spokojní. Tento návrh však bol odborárom odprezentovaný až neskôr. V čase ministrovho vyjadrenia o ňom teda odborári skutočne nevedeli, hoci na ministerstve už mohol byť v príprave.
Rozdiel medzi ZSSK a ŽSR
Je dôležité rozlišovať medzi zamestnancami Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), ktorým ministerstvo aj vedenie železníc vyhoveli a uzavreli dohodu, a zamestnancami Železníc Slovenskej republiky (ŽSR), ktorí k takejto dohode zatiaľ nedospeli. Práve táto časť je v štrajkovej pohotovosti. Z hľadiska vyjednávaní je dôležité rozlišovať aj medzi jednotlivými povolaniami, pretože každé z nich zastupuje iná odborová organizácia. Týchto odborových organizácií je dokopy 16 a sily spojili práve preto, aby bolo ich hlas viac počuť.
Vplyv na cestujúcich
Pri vyhlásení štrajkovej pohotovosti odborári avizovali postupné stupňovanie tlaku. Prvým krokom je protestné zhromaždenie naplánované na 12. novembra pred bratislavskou hlavnou stanicou, odkiaľ sa protestujúci presunú pred ministerstvo dopravy a ministerstvo financií, aby svoje požiadavky odovzdali priamo ministrom. To, či dôjde k rušeniu spojov alebo meškaniam, je zatiaľ otvorené.
Bežnné meškania, na aké sme na Slovensku zvyknutí, zostanú, no nebudú dôsledkom štrajku. Odborári chcú postupovať rozvážne a nechcú hneď obmedziť tisíce cestujúcich. Prípadný ostrý štrajk by bol až ďalšou fázou. Počas najbližšieho mesiaca sa protesty sústredia do ulíc a bežnú premávku by nemali zasiahnuť viac než obvykle.
Paradoxná situácia s lacnými lístkami
Vláda nedávno predstavila opatrenie v podobe 50-percentnej zľavy na lístky na vlak, aby občanom Slovenska kompenzovala vysoké ceny palív. V tom istom čase sú tu však zamestnanci železníc nespokojní pre nízke platy. Ekonómovia aj odborníci dlhodobo upozorňujú, že nič také ako vlaky zadarmo neexistuje a vždy sa to niekde odrazí. Odborníci roky varujú pred dlhodobým poddimenzovaním železníc a nedostatkom personálnych kapacít. Zároveň existuje obrovský dlh na údržbe infraštruktúry, v dôsledku čoho Slovensko výrazne zaostáva napríklad za susedným Českom a má úseky, kde vlaky musia spomaľovať, pretože koľajnice sú v nebezpečnom stave.
