Šváby v školách, drahé bývanie a horiace ulice. Prečo sa mladí Európania búria?
Masové protesty mladých sa z Francúzska rozšírili aj do ďalších európskych krajín. Nespokojnosť so školstvom, drahým bývaním a životnými podmienkami prerástla do násilných nepokojov. Politicky ich využíva aj krajná pravica či Rusko, ktoré hovorí o úpadku Európy.
Hlavné protesty sa začali ešte v septembri vo Francúzsku, keď tisíce stredoškolákov protestovali proti zlým podmienkam na školách. Upozorňovali na zastaralé budovy plné švábov či nedostatok učiteľov. Nespokojnosť sa postupne rozšírila aj na vládu, vysoké ceny a nedostupné bývanie. Francúzske ulice horia, polícia používa vodné delá a v niektorých mestách úrady zaviedli nočné zákazy vychádzania. Počas víkendových nepokojov zachvátil požiar historickú radnicu v meste Limoges, ktorej sa zrútila časť strechy.
Protesty sa rozšírili aj do Albánska, Talianska či Portugalska, kde mladí ľudia žiadajú dostupné bývanie, vyššie mzdy a lepšie životné podmienky. V talianskom Miláne došlo k násilným stretom s políciou, rabovaniu obchodov a podpaľovaniu majetku.
V Španielsku niekoľko týždňov prebiehajú protesty proti nedostupnému bývaniu. Premiérovi Pedroví Sánchezovi sa nepodarilo presadiť v parlamente dve opatrenia, ktoré mali riešiť bytovú krízu. Napokon vyhlásil predčasné parlamentné voľby na 29. novembra.
Pozornosť sa upriamila najmä na Albánsko, kde už v lete dochádzalo k masovým protestom a výzvam na demisiu premiéra Ediho Ramu. Začalo sa to plánom vybudovať luxusný komplex spojený s Jaredom Kushnerom a Ivankou Trump. Kritici upozorňujú, že výstavba by mohla narušiť miestnu biodiverzitu. V októbri prišla nová vlna protestov, ktorá pripomína dianie vo Francúzsku. Polícia opakovane zasahovala vodnými delami a slzotvorným plynom. Demonštrantom sa podarilo vniknúť do ministerstva školstva v Tirane a založiť požiar. Albánsky premiér Edi Rama odstúpiť odmieta.
Pondelková noc bola vo Francúzsku pokojnejšia vďaka prísnejším bezpečnostným opatreniam. V niektorých častiach Paríža a Marseille úrady zaviedli nočné zákazy vychádzania. Počas víkendových nepokojov polícia zadržala viac ako 2 400 ľudí a zranenia utrpelo takmer tisíc policajtov a žandárov. Nepokoje sprevádzalo rozsiahle rabovanie obchodov.
V Španielsku masové protesty v Madride proti nedostupnému bývaniu prispeli k politickej kríze. Všetko sa začalo vysťahovaním 87-ročnej ženy Maricarmen Abascalovej, ktorá v madridskom byte žila viac ako 70 rokov. Po dlhoročnom spore s majiteľom ju 23. septembra polícia vysťahovala. Abascalová 7. októbra zomrela v nemocnici.
Podobná situácia je aj v Portugalsku, kde cez víkend vyšli do ulíc Lisabonu desaťtisíce ľudí. Ceny nehnuteľností sa za posledné desaťročie viac ako zdvojnásobili. V druhom štvrťroku 2026 medziročne vzrástli o 16,5 percenta, zatiaľ čo priemer EÚ dosiahol 4,7 percenta. Portugalská polícia rozpustila protestné stanové tábory v Lisabone a Porte a zadržala 55 aktivistov.
Masové protesty v Európe využívajú aj politici krajnej pravice či Rusko. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Európa čelí veľkej kríze. Putinov osobitný vyslanec Kirill Dmitrijev hovoril o „samovražednom úpadku Európy“. Americký prezident Donald Trump spájal nepokoje vo Francúzsku s prisťahovalcami z Afriky a Blízkeho východu. Líderka francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová obvinila prezidenta Emmanuela Macrona zo straty autority a krajnú ľavicu z podnecovania násilia.
