EÚ zvažuje obmedzenie dovozu čínskych hybridov na približne 15 % trhu
Brusel po zavedení dodatočných ciel na elektrické autá z Číny rieši ďalšiu medzeru v obchodnej ochrane. Čínske spoločnosti totiž rýchlo zvýšili predaj plug-in hybridov, ktoré doterajšie opatrenia Európskej komisie nezahŕňali. Podľa informácií z polovice septembra 2026, ktoré zverejnili Reuters a Financial Times, Európska komisia očakáva, že čínske úrady samy začnú regulovať export hybridných áut do EÚ. Neoficiálne sa hovorí o limite okolo 15 % európskeho trhu.
Tento limit zatiaľ nie je súčasťou žiadneho oficiálneho návrhu ani právnej normy. Komisia potvrdila, že rokovania o riadení exportu prebiehajú a prvé konkrétne výsledky by mali byť známe v októbri.
Mechanizmus dobrovoľných obmedzení a riziko rozporu s pravidlami WTO
Takýto mechanizmus by znamenal, že Peking by dobrovoľne obmedzil počet áut smerujúcich do Európy skôr, než by Brusel pristúpil k clám alebo iným ochranným opatreniam. Pre EÚ by to bolo rýchlejšie riešenie, než štandardné obchodné konanie, no zároveň by to predstavovalo riziko, pretože dobrovoľné exportné obmedzenia môžu byť v rozpore s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Čína už oznámila, že v súčasnej podobe návrh neprijme.
Plug-in hybridy neboli zahrnuté do vyšetrovania
Dodatočné clá sa týkajú najmä áut poháňaných výhradne batériami. Európska komisia začala vyšetrovanie v októbri 2023 a v júli 2024 zaviedla dočasné clá. Výška ciel závisí od výrobcu: BYD má 17 %, Geely 18,8 %, SAIC 35,3 % a Tesla vyrábaná v Číne 7,8 %. Plug-in hybridy však v tomto vyšetrovaní neboli zahrnuté.
Čínski výrobcovia túto medzeru využili a rozšírili ponuku PHEV, ktoré sú pre mnohých európskych vodičov prijateľnejšie než plne elektrické vozidlá. Podľa dát Dataforce v júni 2026 už čínske značky tvorili 34 % európskych dodávok plug-in hybridov, čo vyvolalo poplach v Bruseli.
Komisia chce konať skôr, než čínske hybridy získajú väčší podiel
Komisia sa obáva opakovania scenára z trhu s elektrickými autami. Čínske firmy ponúkajú dobre vybavené autá za ceny, s ktorými mnohí európski výrobcovia nedokážu konkurovať. Rastúci dovoz zároveň zhoršuje obchodnú bilanciu EÚ voči Čine a zvyšuje tlak na európske fabriky. Brusel chce konať skôr, než čínske hybridy získajú ešte väčší trhový podiel.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v septembrovom prejave o stave Únie avizovala využitie všetkých dostupných nástrojov. Kľúčové rokovania s Čínou vedie Maroš Šefčovič, ktorý už skôr označil október za termín prvých výsledkov. Ďalšie vysokopostavené konzultácie sú naplánované na 8. a 9. októbra v Pekingu. Ich výsledok ukáže, či je kompromis ešte možný.
Peking návrh odmieta, priestor na kompromis však zostáva
Čínske ministerstvo obchodu označilo návrh dobrovoľného obmedzenia exportu za porušenie pravidiel WTO, trhových princípov a férovej konkurencie. Z čínskeho pohľadu by išlo o politicky vynútenú kvótu, aj keď by bola formálne prezentovaná ako dobrovoľná dohoda.
To však neznamená, že rokovania sú odsúdené na neúspech. Čína môže navrhnúť alternatívy, napríklad systém monitorovania obchodných tokov, minimálne dovozné ceny alebo záväzok postupne zvyšovať výrobu v EÚ. Každý z týchto variantov by umožnil obom stranám prezentovať výsledok ako čiastočný úspech. Absencia akéhokoľvek kompromisu by však zvýšila tlak na začatie formálneho konania voči čínskym hybridom.
Možné dopady na ceny a dostupnosť áut
Prípadný exportný limit alebo clá nemusia okamžite viesť k prudkému rastu cien. Výrobcovia a dovozcovia môžu najskôr znížiť zľavy, stiahnuť finančné bonusy a obmedziť počet áut na jednotlivých trhoch. Najatraktívnejšie výbavy by mohli byť dostupné v menšom množstve a čakacia doba na vybrané konfigurácie by sa pravdepodobne predĺžila.
Dôležitá bude aj forma obmedzení. Pevný limit by mohol motivovať dovozcov dovážať najmä drahšie a lepšie vybavené modely s vyššou maržou. Clá by zase zvýšili cenu každého auta vyrobeného v Číne. V oboch prípadoch by európski vodiči mali menší výber a cenový tlak na miestnych výrobcov by sa zmiernil.
