Trump a jeho vojenské operácie vo Venezuele
Ak niekto trvá na tom, že Donald Trump má záujem o spravodlivosť či demokraciu vo Venezuele, mal by sa zamyslieť ešte raz. Je pozoruhodné, že zatiaľ čo predchádzajúci prezidenti, ako George W. Bush a Dick Cheney, sa aspoň snažili predstierať, že ich akcie sú legitimizované medzinárodným právom, Trump jednoducho ignoruje všetky etické normy a medzinárodné predpisy. Jeho stratégia je priamou výzvou na zvrhnutie vlády Nicolása Madura a najzrejmejším dôvodom je venezuelská ropná rezerva, jeden z najväčších pokladov sveta.
Trump sa na oficiálne príčiny, ako je takzvaný „narkoterorizmus”, nezakladá. V skutočnosti ide o bezprecedentný prípad, keď sa americká moc rozhodla zasiahnuť voči suverénnemu štátu len preto, aby zabezpečila svoje vlastné ekonomické záujmy. Americký prezident priamo avizuje, že krajina bude spravovaná USA až do „bezpečného odovzdania moci”, čo len potvrzuje agresívny prístup, ktorý prehliada všetky normy a pravidlá.
Zamýšľaný vojenský zásah
Pri sledovaní situácie vo Venezuele nie je možné prehliadnuť celkovú absurdnosť Trumpovej rétoriky. Kým jeho predchodcovia aspoň snažili o legitimizáciu svojich vojenských zásahov, dnešný prezident neochvejne realizuje silovú politiku bez akýchkoľvek zábran. To je ešte alarmujúcejšie, ak si uvedomíme, že jeho neohrozený postoj sa nedá spájať s myšlienkami slobody a právneho štátu, na ktorých by malo byť zakorenené medzinárodné právo.
Aj v kontexte rozporov medzi USA a Venezuelou sa ukazuje, že zámienky v podobe obvinení z obchodovania s drogami sú len prázdnou propagandou. Trump sa odhalil ako líder, ktorému ide len o ropu a silové postavenie, a zreteľne sa vzďaľuje od hodnotových diskusií, ktoré by mali viesť k stabilizácii regionálnych konfliktov.
Mediálna manipulácia
Dnes, oveľa viac ako kedykoľvek predtým, neexistuje tlak na medzinárodné právo a verejnú mienku. Trumpovou politikou sa staneme svedkami skutočnosti, že sa na všetkých rozprúdených diskusiách o legitimizovaní vojenských akcií snaží obísť právo a nielenže ho ignoruje, ale aj otvorene znevažuje. Predstava vzájomného rešpektu medzi národmi sa stáva čoraz vzdialenejšou, pričom v súčasnosti dominuje realita, v ktorej je silnejší presadzovaný cez hrubú silu a vojenské útoky.
V posledných rokov sa čelíme znepokojivému trendu, kedy mocní sveta ignorujú normy, ktoré by mali viesť medzinárodný poriadok. Trumpova administratíva je vzorom pre to, čo to znamená udržiavať moc prostredníctvom vojenskej sily a presadzovania vlastných ekonomických záujmov nad rámec zákona.
Záver
Nikoho by nemalo prekvapiť, ak sa v nasledujúcich mesiacoch objaví viac informácií, ktoré dokazujú, že vojenská operácia vo Venezuele nie je o obnove demokracie, ale skôr o výhodách, ktoré americké podniky môžu získať z prírodných zdrojov tejto krajiny. Americký národ môže odísť so zlomeným srdcom a sklamaním, že jeho zástupcovia kašlú na spravodlivé a etické zásady v záujme štátnej moci a bohatstva. Kto na to doplatí? Iba čas ukáže.
