Dva svety v Tatrách: Turisti opravujú chodníky, TANAP stavia plot za 400-tisíc
V tom istom národnom parku existujú dva úplne odlišné svety. Kým dobrovoľníci z turistického klubu Hikemates v spolupráci so sponzormi a verejnosťou svojpomocne vynášajú materiál a opravujú rozbitý turistický chodník na Kriváň, na druhej strane Tatier štátna Správa Tatranského národného parku (TANAP) v reprezentatívnom prostredí Tatranskej Javoriny rozbieha výstavbu masívneho oplotenia za vyše 400-tisíc eur.
Kým bežní turisti na horských chodníkoch narážajú na chýbajúcu základnú infraštruktúru, v Tatranskej Javorine pod Loveckým zámočkom Hohenlohe a v susedstve rekreačného zariadenia Národnej rady vyrastá pletivový plot s elektronickou bránou na prístupovej ceste.
Pletivo, elektrická brána aj multimediálny panel
Na stavbu plota v Tatranskej Javorine sa redakcia bola pozrieť v stredu 30. septembra. V areáli prebiehali terénne práce so stavebnými mechanizmami. Formálny názov celej zákazky znie neutrálne „Oplotenie katastrálneho územia Tatranská Javorina“. Pohľad do zmluvy o dielo a priložených rozpočtov však odhaľuje, že nejde o obyčajnú lesnícku ohradu.
Zhotoviteľ stavby, bratislavská spoločnosť Restau.Art, ktorá sa zaoberá reštaurovaním historických pamiatok, má za celkovú sumu 411 396 eur s DPH vybudovať 625 metrov oplotenia upevneného na viac ako 250 oceľových stĺpikoch. Zmluva však obsahuje aj ďalšie položky, ktoré vyvolávajú otázky o skutočnom účele stavby.
Na príjazdovej ceste od hotela k Loveckému zámočku Hohenlohe pribudne automatický vrátnik. Súčasťou oplotenia bude posuvná brána s dĺžkou vyše siedmich metrov s elektrickým pohonom a elektroinštaláciou v hodnote vyše 28-tisíc eur, ako aj druhá, dvojkrídlová brána za 10-tisíc eur.
Časť múrov a prvky oplotenia obložia štiepaným andezitovým kameňom, zrubovým smrekovým obkladom a prikryjú strechou zo šindľov z červeného smreka s medeným oplechovaním. Výkaz výmer obsahuje výkopy pre vedenie optických káblov a elektrického napájania, ako aj exteriérový multimediálny panel za takmer 5-tisíc eur. Zmluva tiež počíta s výsadbou až 682 kusov drevín a kríkov či úpravou pôdy v pásme širokom 4 metre z každej strany pletiva, ktoré presekne tatranskú lúku napoly.
Zbúrané chodníky a ťažká technika v teréne
Priamo na mieste v Tatranskej Javorine je už stavebný ruch v plnom prúde. Čerstvo vybetónované základové pásy pri prístupovej ceste čakajú na osadenie automatických brán. Bagre rozryli okraj otvorenej lúky a v tráve sú osadené línie zemných vrutov, ktoré jasne vymedzujú novú hranicu. Tá povedie od konca hotela smerom k Loveckému zámočku Hohenlohe.
Doteraz bol tento priestor voľne prístupný. Chodili sem na prechádzky hostia z neďalekého hotela aj náhodní návštevníci, pre ktorých bola lúka pod zámočkom obľúbeným vychádzkovým miestom s nerušeným výhľadom na panorámu Tatier. Dnes sú chodníky rozbité bagrom a voľný pohyb verejnosti po areáli sa čoskoro stane minulosťou.
Otázkou zostáva, prečo finančne poddimenzovaná Správa TANAP-u investuje státisíce eur do oplotenia lúky v národnom parku. Oficiálne sa v podobných prípadoch hovorí o aklimatizačných oborách či prácach v lesnom hospodárstve. Vyhotovenie brán na diaľkové ovládanie, kamenné obklady a elektroinštalácia však technicky zodpovedajú skôr rezidenčnému zabezpečeniu.
Ochrana prírody alebo súkromie pre politikov?
V tesnej blízkosti stavby sa totiž nachádza rekreačné zariadenie Národnej rady a Lovecký zámoček Hohenlohe, ktorý patrí pod Kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky. Medzi miestnymi aj návštevníkmi sa preto čoraz hlasnejšie hovorí o tom, že hlavným motívom nie je ochrana prírody, ale zamedzenie prístupu verejnosti a vytvorenie uzavretej zóny pre rekreujúcich sa politikov.
Celý areál v Tatranskej Javorine sa výstavbou nového plota vracia do čias pred rokom 1989, keď dnešný hotel a priľahlé budovy slúžili na oddych pre komunistických papalášov. Areál bol vtedy prísne strážený Štátnou bezpečnosťou a vstup do neho bol iba na špeciálne povolenie.
Podozrenia posilňuje aj postoj dotknutých inštitúcií. Na novinárske otázky ohľadom dôvodov výstavby plota, opodstatnenosti takmer polmiliónovej investície a zásahu do voľnej prírody neodpovedal ani jeden z oslovených aktérov – Správa TANAP-u, zhotoviteľ Restau.Art, ani Kancelária Národnej rady SR.
