Kontroverzné zneužívanie verejných prostriedkov
V súčasnej dobe je zjavné, že vláda nepreukazuje žiadnu snahu o zodpovedné hospodárenie s verejnými zdrojmi. Premiér Robert Fico vráža milióny do nezmyselných osláv a extravagantných prvkov, zatiaľ čo obyčajní ľudia sa snažia prežiť medzi rastúcimi cenami a klesajúcou životnou úrovňou. Aký príklad to dáva? Vláda predsa nemôže očakávať, že občania budú obetovať čokoľvek, ak sama demonstratívne ignoruje zásady skromnosti a zodpovednosti.
Arogancia a nezodpovednosť vládneho aparátu
Čo iné si možno predstaviť pod pojmom papalášizmus než súčasný stav, v ktorom politici žijú v luxuse a občania zápasia s chudobou? Tisícky Slovákov sú obete chudoby, zatiaľ čo vládni činitelia si užívajú života bez akýchkoľvek obmedzení. Načo sú nám predvolebné sľuby o skromnosti a obetách, keď sa reálne nič nemení a vláda si nedáva pozor na spoločenskú solidaritu?
Ignorovanie kritických hlasov
Veľmi znepokojujúce je, že vláda opäť ignoruje sociálne partnerstvá. Odbory a zamestnávatelia sa snažia predložiť konkrétne návrhy na konsolidáciu, avšak vláda ich len odháňa a robí si po svojom. Bez spolupráce a dialógu medzi vládou a zástupcami pracujúcich bude akákoľvek snaha o reformy neefektívna. Máme pred sebou historickú príležitosť na zmenu, ale vláda sa k tomu staví chrbtom.
Zásady sociálnej demokracie pod paľbou
V čase, keď enormne narastá počet ľudí ohrozených chudobou, sa vláda správa averzívne voči základným hodnotám sociálnej demokracie. Odborári i zamestnávatelia navrhujú dohody, ktoré by mohli priniesť 2 miliardy ročne do rozpočtu, zatiaľ čo vláda sa len pozerá na svoje benefity. Rád by niekto vedel, ako nielenže ignorujú potreby svojich voličov, ale aj popierajú základné princípy, na ktorých by mala stáť správa zameraná na dobro celej spoločnosti.
Rozpor medzi prejavmi a činmi
Robert Fico a jeho vláda neustále hovoria o potrebe konsolidácie, avšak faktom ostáva, že oni sami sú vzorom plytvania a neúcty voči obetiam, ktoré musia niesť obyčajní ľudia. Ak chce táto vláda skutočne urobiť poriadok vo verejných financiách, musí začať od seba. Uťahovanie opaskov sa totiž rozhodne nevzťahuje len na obyčajných občanov, ale malo by platiť aj pre tých, ktorí rozhodujú o hospodárení štátu.
