Vo voľbách rozhodujete aj o lepších školách
Máte v susedstve škôlku? Chutí vášmu dieťaťu školský obed? Môžete ho cez víkend pustiť zahrať sa na školskom dvore? To všetko sú otázky, ktoré neovplyvňuje minister školstva, ale vedenie obce či mesta, v ktorom žijete. Volení zástupcovia v samospráve majú vplyv na kvalitu života vás a vašich detí.
Ak 24. októbra využijete svoje volebné právo, budete rozhodovať aj o nich. Minister školstva zodpovedá za legislatívu či tabuľkové platy učiteľov, mnoho ďalších úloh však majú zriaďovatelia, ktorými sú na Slovensku prevažne samosprávy.
Povinné predškolské vzdelávanie
Obce a mestá zriaďujú materské a základné školy, základné umelecké školy či centrá voľného času. Kraje zriaďujú stredné školy, jedálne či internáty. Mnoho rozhodnutí, od poplatku za školskú družinu po nastavenie školských obvodov, sa nedeje v Národnej rade, ale na lokálnych zastupiteľstvách.
V najbližších rokoch nás čakajú zásadné novinky. Ide o zmeny v štátnej politike, ktoré už boli prijaté v zákone, avšak majú odloženú účinnosť. Ako sa prejavia v praxi, bude závisieť od toho, kto bude samosprávy viesť po najbližších voľbách.
Kým povinnú základnú školu máme dlhodobo, rozširuje sa aj povinné predškolské vzdelávanie. Branislav Gröhling zaviedol povinný posledný rok škôlky pre päťročné deti. Minister Tomáš Drucker to rozšíril. Od septembra 2027 začne platiť povinnosť aj pre štvorročné deti a o rok neskôr aj pre deti od troch rokov.
Materské školy zriaďujú obce a mestá. V obciach s klesajúcim počtom obyvateľov ich trápi stav poloprázdnych budov. V satelitoch okolo Bratislavy, kam sa sťahujú mladé rodiny, kapacity škôlok nestačia.
Zmeny v školských obvodoch
Podľa trvalého pobytu sa dieťaťu pridelí spádová škola, ktorá ho musí prijať. Ak nemá kapacity, samospráva musí zabezpečiť miesto inde. Rodičia si môžu vybrať inú školu, napríklad súkromnú či cirkevnú.
Pravidlá pre tvorbu školských obvodov sa výrazne zmenia. Podľa už prijatého zákona budú môcť aj súkromné a cirkevné školy požiadať samosprávu o vstup do školských obvodov. Stanú sa takzvaným verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania. Budú prioritne brať deti zo susedstva a nebudú od nich môcť vyberať školné. Ak do obvodov nevstúpia, dostanú od štátu len 80 percent normatívu.
V oblasti desegregácie vznikne tlak aj na verejné školy. Každá verejná základná škola bude musieť prijať proporcionálny podiel žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia v obci, inak aj im ministerstvo bude môcť krátiť normatív.
Ponuka odborov na stredných školách
Stredné školstvo je silno rozdrobené. Ministerstvo už niekoľko rokov tlačí na optimalizáciu siete stredných škôl. Tam, kde je vyšší dopyt než ponuka, nastupujú prijímačky v tvrdej konkurencii. Príkladom sú gymnáziá, ktorých máme pomerne málo. Stredné školy zriaďujú kraje a každoročne prebiehajú rokovania pri nastavovaní plánov výkonov.
Samosprávy toho môžu urobiť veľa
Ak primátorke či županovi záleží na školstve, je toho veľa, čo môžu robiť nad rámec zákona. Pri lákaní mladých učiteľov môžu pomôcť učiteľské byty. Bratislavská mestská časť Podunajské Biskupice ich ponúka niekoľko. Rekonštrukcie budov sa najčastejšie dejú z eurofondov.
Na Slovensku chýbajú priestory na bezpečné trávenie voľného času tínedžerov. Mesto Trnava zriaďuje klubovne pre mládež. Banskobystrický samosprávny kraj rozbehol preventívne programy proti radikalizácii. Mesto Bratislava robí učiteľské konferencie na podporu kontinuálneho vzdelávania učiteľov.
Naopak, pre koho školstvo nie je dôležité, ustupuje politickým záujmom. Príkladom je trenčiansky župan Jaroslav Baška, zároveň poslanec za Smer, ktorý toto leto odmietol vymenovať novú riaditeľku gymnázia v Púchove napriek tomu, že vyhrala výberové konanie.
Komunálne a regionálne voľby majú dlhodobo nízku účasť. O to viac záleží na každom jednom hlase. Máte ešte týždeň a pol na to, aby ste sa pýtali aj vášho kandidáta, čo plánuje urobiť pre lepšie vzdelávanie.
