SLOVÁCI OHÚRILI SVET: NAŠLI SPÔSOB, AKO ZUŽITKOVAŤ STARÉ SOLÁRNE PANELY
Odpad, ktorý sa môže stať zdrojom zisku. Slováci vyvinuli inovatívny spôsob recyklácie solárnych panelov, čím prepisujú doterajšie dejiny ich spracovania. Napriek tomu, že energia z fotovoltických elektrární je považovaná za obnoviteľnú, mnohí odborníci poukazujú na to, že sama životnosť solárnych panelov je otázna. V súčasnosti sa na trhoch s obnoviteľnou energiou množstvo takýchto inštalácií narastá, ale otázka, čo sa stane s panelmi po ich uplynutí, sa stáva čoraz relevantnejšou.
Podľa informácií spoločnosti SEWA, ktorá sa zaoberá zberom a likvidáciou elektroodpadu, sa hmotnosť solárnych panelov, ktoré je potrebné recyklovať, dramaticky zvyšuje – v roku 2024 to bolo 4,4 tony solárnych panelov, zatiaľ čo v nasledujúcom roku už 270 ton. Tento nárast predstavuje viac než 60-násobné zvýšenie, čo naznačuje nevyhnutnosť hľadania efektívnych recyklačných riešení.
Technológia recyklácie solárnych panelov
Vedci z Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity (SjF STU) v Bratislave vyvinuli prototyp unikátneho procesu, ktorý dokáže extrahovať kremík a ďalšie materiály z solárnych panelov. Tento nový prístup nevylučuje iba zloženie solárneho článku, ale zabezpečuje aj recykláciu poškodených panelov tak, aby vznikli druhotné suroviny vhodné na opätovné využitie. Profesor Ľubomír Šooš, dekan fakulty a vedúci tímu, zaviedol technológiu, pri ktorej sa panely demontujú inverzným spôsobom, ako pri ich výrobe. Tým sa zvyšuje efektivita recyklácie a znižuje vznik odpadu.
Moderné fotovoltické panely, ktoré sú konštruované z rôznych materiálov, majú zložitú štruktúru. Dnes pozostávajú z niekoľkých vrstiev, keďže každá z nich má svoju funkciu. V minulosti sa používal polykryštalický kremík, ale dnešná prax kladie dôraz na monokryštalický, čo komplikuje separáciu materiálov pri recyklácii. Okrem skla a hliníka, ktorý sa dajú získať skôr, sú tu vážne problémy s oddelením kremíka a ďalších komponentov. Navyše, technológia sa neustále vyvíja a prichádzajú nové, inovatívne druhy panelov, ktoré ešte viac komplikuje recykláciu.
Význam recyklácie a budúcnosť technológie
Cieľom zahájeného projektu FORESi je zaistiť, aby sa materiály z vyradených solárnych panelov, ako je kremík, opäť využívali pri výrobe nových panelov. To nielenže redukuje množstvo odpadu, ktorý by inak skončil na skládkach, ale tiež pomáha zabezpečiť dodávku surovín potrebných pre výrobu v Európe. Naša krajina čelí výzvam, týkajúcim sa sebestačnosti pri výrobe solárnych článkov, keďže veľká časť surovín sa dováža a táto situácia je z geopolitického hľadiska problematická.
Slovenská technológia dokázala dosiahnuť nadštandardné čistoty kremíka, čo je kľúčové pre jeho opätovné použitie. Takto získaný kremík sa môže pridať k primárnemu kremíku vo výrobe nových solárnych článkov, čo znižuje náklady a zvyšuje efektivitu.
Ekonomika recyklácie
Recyklácia solárnych panelov by mala byť ekonomicky efektívna. Kladieme si otázku, ako môžeme zabezpečiť, aby proces recyklácie bol rentabilný a aby sa náklady na výrobu z recyklovaných materiálov neprekonávali nákladmi na vyrábanie nových komponentov. Našim cieľom je dosiahnuť, aby sme sa na dlhodobom horizonte dostali na nulu nákladov a aby sme prešli do zisku, čo by bolo pre tento sektor zásadným prínosom.
Znižovanie množstva odpadu a efektívne využívanie existujúcich zdrojov sa stáva nielen ekonomickým, ale aj environmentálnym imperatívom, najmä v súvislosti so zmenami klímy. Na Slovensku a európskom kontinente ere ktorej dôraz na ochranu planéty, prevádzkovanie efektívnych technológii recyklácie solárnych panelov sa stáva nevyhnutným krokom k udržateľnejšej budúcnosti.
