Čech ošetroval popálené deti v Gaze: Izraelčania strieľali aj na nás, tá skaza je nepredstaviteľná
Stanislav Havlíček z Lekárov bez hraníc pôsobil v roku 2024 v Pásme Gazy. V rozhovore opisuje, ako tam funguje zdravotníctvo, čo chýba pacientom a ktoré príbehy z misie mu zostali v pamäti dodnes.
Aj keď by oficiálne malo platiť prímerie medzi Izraelom a Hamasom, Izrael pokračuje v útokoch na Gazu a násilie pokračuje aj na okupovanom Západnom brehu. Situácia sa tam zhoršuje aj v dôsledku násilia izraelských osadníkov.
Tieto udalosti nenechali chladnými ani spojencov Izraela, ktorí jeho kroky kritizovali. Briti oznámili ďalšie sankcie namierené proti osobám a organizáciám spojeným s násilím izraelských osadníkov. Sankcie voči extrémistickým izraelským osadníkom a organizáciám prijala aj Európska únia, hoci členské štáty zostávajú rozdelené v otázke ďalších krokov voči Izraelu.
Havlíček počas svojej misie bol svedkom mnohých nepredstaviteľných situácií. Jednou z nich bol prípad jeho kolegu, ktorého dom – napriek označeniu logom Lekárov bez hraníc – zasiahla strela z tanku. Kolega pri útoku prišiel o manželku aj matku a ďalší členovia jeho rodiny utrpeli vážne zranenia. Na druhý deň napriek tomu prišiel do práce pomáhať ostatným.
Havlíčkovi utkvelo v pamäti aj približne dvojročné dievčatko s rozsiahlymi popáleninami na chrbte. Pri bolestivých preväzoch jej podávali morfín, pričom pre celú poľnú kliniku mali na neurčitý čas posledných päť ampúl.
„A toto si myslím, že nie je to, čo si Európan, či už Čech alebo Slovák, predstaví pod pojmom prímerie,“ hovorí Havlíček.
Ako dnes funguje zdravotníctvo v Gaze
Z pôvodných 35 nemocníc funguje 14, teda menej než polovica, a žiadna z nich nefunguje na sto percent. Všetky fungujú v obmedzenom režime. Zdravotnícke zariadenia je zároveň veľmi zložité zásobovať. To, že fungujú, teda ešte neznamená, že môžu poskytovať plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť.
Okrem zdravotníckeho materiálu chýba ešte niečo zásadnejšie, čo starostlivosť výrazne limituje – základné vybavenie a infraštruktúra. V Gaze nefunguje systematické zásobovanie pitnou vodou. V júni tohto roku Lekári bez hraníc distribuovali približne 123 miliónov litrov vody pre zhruba 385-tisíc ľudí.
Do Gazy sa však nedostávajú ani základné veci. Ako extrémny príklad závislosti od jednotlivých komodít môže slúžiť motorový olej. Jeho cena sa v Pásme Gazy vyšplhala až na vyše 1000 eur za liter. Keď sa pokazil generátor, respektíve keď preň nebol olej, museli úplne zastaviť prevádzku odsoľovacej stanice.
Nedostatok liekov, gázy a potravín
Humanitárna pomoc vrátane liekov nie je v dostatočnom množstve. Chýba aj ďalšie zdravotnícke vybavenie. Na jeseň minulého roka došla všetka sterilná gáza. Začala sa preto používať nesterilná gáza, ktorú sa kolegovia snažili sterilizovať. Pre jedno jediné zariadenie bolo pritom potrebných približne desaťtisíc dávok sterilnej gázy denne.
Do Gazy sa nedostávajú základné suroviny – múka, ryža či olej. Medzi potravinami, ktoré sa tam dostanú, sú napríklad vysoko priemyselne spracované potraviny typu sušienok či čokoládových tyčiniek.
Rozvíjajúcu sa podvýživu u detí začali registrovať už v zime roku 2024, po prvej veľkej blokáde. Hladujúce deti znamenajú oneskorenie ich fyzického aj mentálneho vývoja a podľa miery poškodenia môže ísť aj o nezvratné následky. Medzi prekvapivejšie ochorenia patria kožné choroby, najmä premnoženie svrabu v dôsledku nedostatočnej hygieny.
Prímerie, ktoré prímerím nie je
Najväčším prekvapením po dvoch rokoch je, že rok po uzavretí prímeria sa na situácii v Gaze takmer nič nezmenilo. Od októbra 2025 je v médiách prezentované prímerie. Lenže toto prímerie znamená, že sa v Gaze stále strieľa, dva milióny obyvateľov sa tiesnia v utečeneckých táboroch na tretine pôvodného územia a tímy Lekárov bez hraníc denne ošetria jednotky až desiatky zranených.
Izrael vybudoval v Pásme Gazy takzvanú žltú líniu a strieľa po ľuďoch, ktorí sa pohybujú v jej blízkosti. Táto línia zmenšila územie, na ktorom sa pôvodní obyvatelia môžu pohybovať. Humanitárni pracovníci nie sú do Pásma Gazy vpúšťaní. Lekári bez hraníc nie sú jedinou organizáciou, ktorá dostala výpoveď z tohto územia – okrem nej tam bolo 36 ďalších organizácií.
Čo by mohlo situáciu zmierniť
V prvom rade ide o umožnenie prístupu humanitárnym organizáciám a otvorenie hraníc pre zásobovanie humanitárnym materiálom – počnúc zdravotníckym materiálom, cez potraviny a ďalšie základné ľudské potreby až po materiály, ktoré umožnia reálnu obnovu zničeného územia.
Najdôležitejšia vec však leží na oveľa vyššej úrovni. Je ňou tlak medzinárodného spoločenstva, aby Izrael prestal predstierať, že dodržiava prímerie a že má na politickej úrovni záujem vyriešiť tento konflikt skutočne humánnym spôsobom. Bez politického tlaku – a tým sú myslení takmer všetci vedúci predstavitelia štátov sveta, na prvom mieste Spojené štáty – sa to pravdepodobne nepodarí.
