Režisér Štepka: Film o Golianovi musí klásť otázky, na ktoré archívy už stíchli
Slovenské národné povstanie a jeho hrdinovia dodnes vyvolávajú silné emócie. Režisér Juraj Štepka hovorí, že o generálovi Jánovi Golianovi stále neexistuje ucelená historická monografia, a preto sa rozhodol tento dlh splatiť novým hraným filmom.
Pri príležitosti uvedenia snímky Generál Golian hovoril o stretnutiach s poslednými žijúcimi pamätníkmi, o filmovej štylizácii historických faktov aj o tom, prečo považuje za najväčší neduh na Slovensku závisť.
Premiéra a ohlasy divákov
Film mal slovenské premiéry na festivale Cinematik v Piešťanoch a v amfiteátri v Banskej Bystrici. Štepka absolvoval aj londýnsku premiéru v Cinema Museum. Divácke reakcie sú podľa neho pozitívne.
„Keď po projekcii príde za mnou človek a povie mi: ‚Ďakujem, dnes som sa dozvedel niečo o človeku, o ktorom som si myslel, že ho poznám,‘ vtedy mám pocit, že sme ten film natočili správne,“ uviedol režisér.
Kritiku podľa vlastných slov vníma pozitívne, ak je vyjadrená priamo. „Stál som pred kinom a každý, kto chcel, mohol za mnou prísť, podať mi ruku – alebo mi ju nepodať – a povedať mi svoj názor priamo do očí,“ povedal.
Stretnutia s pamätníkmi
Režisér spomína na stretnutia s poslednými žijúcimi účastníkmi Povstania. Branislav Tvarožek bol podľa jeho slov jedným z posledných, ktorí mohli odovzdať osobnú skúsenosť s generálom Golianom.
„Spýtal som sa ho, či sa jeho ruky niekedy dotkli generála Viesta. Povedal mi, že som po osemdesiatich rokoch prvý človek, ktorý sa ho na to opýtal,“ uviedol Štepka.
Tvarožek podľa režiséra reagoval na film dojaté. „Povedal mi, že mi dá po riti za to, že som tú scénu použil. Potom mi však podal ruku a poďakoval.“
Vladimír Strmeň, ďalší účastník Povstania, hodnotí film podľa Štepku veľmi pozitívne. „Film sa mu veľmi páči. Akékoľvek odchýlky si nepripúšťa,“ dodal režisér.
Historické postavy a filmová štylizácia
Film čelil kritike za scény, ktoré nie sú historicky doložené. Ide napríklad o postavu doktora, v ktorej niektorí historici vidia Gustáva Husáka, alebo o návštevu Jozefa Tisa u väzneného Goliana.
„Toto je môj Golian. A môj filmový Golian nie je učebnica dejepisu,“ reagoval Štepka. Podľa neho je potrebné rozlíšiť monografiu a hraný film.
„Vo filme nevystupuje doktor Gustáv Husák. Ak v ňom niekto vidí Husáka, je to jeho interpretácia,“ uviedol.
Scénu rozhovoru medzi Golianom a nemeckým admirálom Canarisom obhajuje tým, že obaja muži sa v rovnakom čase nachádzali vo Flossenbürgu. „Či sa ich rozhovor odohral presne tak, ako ho vidíme vo filme, to nevieme. Film má však právo položiť otázku, čo by si títo dvaja muži povedali, keby v tej cele spolu naozaj sedeli,“ vysvetlil.
Podobne obhajuje aj scénu s Jozefom Tisom. „Zatiaľ netvrdím, že návšteva Jozefa Tisa u Goliana je historicky doložená udalosť. Je to moja dramatická predstava situácie, ktorú som do filmu vložil preto, aby som postavil oproti sebe človeka, ktorý niesol zodpovednosť za štát, a človeka, ktorý sa proti tomu štátu postavil.“
Zdroje a spolupráca s historikmi
Na filme režisér spolupracoval s historikmi vrátane riaditeľa Vojenského historického ústavu Miloslava Čaploviča, riaditeľa Múzea SNP Mariana Uhrina a Tomáša Černáka. Využil aj nemecké a americké archívy.
Pôvodný scenár o Golianovi mu ponúkol bývalý riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev. Štepka ho odmietol, pretože nechcel nakrútiť dokument, ale hraný film so štylizáciou a poetikou.
Príprave filmu sa venoval päť rokov. „Čím viac sme hľadali, tým viac som si uvedomoval, že o tomto človeku máme stále čo objavovať,“ povedal.
Odkaz generála Goliana
Podľa prieskumu Globsecu z roku 2025 by Slovensko v prípade napadnutia bránilo len 49 percent obyvateľov. Štepka verí, že medzi nami stále žijú ľudia, ktorí by sa v rozhodujúcej chvíli dokázali postaviť zlu.
„Človek totiž nevie, aký je hrdina, kým pred neho dejiny tú skúšku nepostavia,“ uviedol.
Režisér tiež plánuje natočiť dokument o Jánovi Golianovi, ktorý by doplnil, čo sa do hraného filmu nezmestilo. Do budúcnosti by sa rád venoval iným témam vrátane rozprávky pre deti.
