Kreativita a zvedavosť Miloty Havránkovej: Prečo je fotografia stále aktuálna?
Milota Havránková, známa slovenská umelkyňa, sa nielen snaží zachytiť krásu sveta prostredníctvom svojich fotografií, ale aj vzdeláva budúce generácie fotografov. Pri príležitosti Svetového dňa fotografie z 19. augusta sa zamýšľa nad významom vzdelávania v umení a dôležitosťou osobného prístupu k fotografovaniu. „Každá forma edukácie, ktorá učí ľudí nielen technikám, ale aj hlbokému premýšľaniu o obraze, je neodmysliteľná,“ hovorí Havránková. Napriek tomu, že dnes má prístup k technológiam takmer každý, chýba porozumenie umeleckému procesu a zodpovednosti za jeho výsledok.
„Svetový deň fotografie má svoje korene v roku 1839, kedy boli učinené kroky k popularizácii fotenia. Od tej doby sa fotografie vyvinuli a skonštruovali nové možnosti. S nástupom digitalky a umelej inteligencie sa spôsob, akým sa pozeráme na tvorbu, zásadne mení,“ dodáva. V tomto kontexte Havránková zdôrazňuje, že umelá inteligencia, známá ako AI, môže poslúžiť ako mocný nástroj, avšak je dôležité, aby autor ostal na prvom mieste vo svojich myšlienkach a inšpiráciách.
Transformácia umenia v digitálnom veku
Podľa Havránkovej je pre fotografov dnes výzvou nielen technické ovládanie nástroja, ale aj zachovanie duše ich umeleckého diela. „Počítačom generované obrazy môžu pôsobiť ako tradičné fotografie, avšak často nezachytávajú skutočný okamih.“ Ak je autor schopný komunikovať svoje myšlienky prostredníctvom obrazu, následne vzniká niečo mimoriadne, čo prevyšuje technickú dokonalosť. „Na Vysokej škole výtvarných umení som bola prvou ženou, ktorá sa rozhodla prepojiť počítač s tradičnou fotografiou. Technológia vnímam ako predpoklad k rozvoju, nie ako hrozbu,“ vyjadruje sa Havránková.
Osobný prístup a jednoduché krásy života
Havránková sa domnieva, že skutočná schopnosť „vidieť“ spočíva v zvedavosti a schopnosti zamyslieť sa nad drobnosťami, ktoré iní prehliadajú. Hovorí: „Hľadanie námetov nie je o hľadaní, ale o objavovaní. Môže to byť aj kameň, svetlo na stene alebo gesto človeka. Tento pohľad na svet je formovaný tichými chvíľami, bez neustáleho podnecovania technológiou.“
„Dnešný svet je pretláčaný obrazy, a to môže brániť skutočnému vnímaniu reality. Sviežosť a schopnosť vidieť môžete zachovať len prostredníctvom občasného zastavenia sa na predmetoch, ktoré nie sú zachytené na fotografiách,“ podčiarkuje. Havránková sa tiež zamýšľa nad tým, aká dôležitá je schopnosť prežiť niektoré momenty bez potreby ich okamžitého zachytenia. Práca v prírode, obklopená jednoduchými vecami, jej prináša pokoj a inšpiráciu.
Ako vznikajú dobré fotografie?
Havránková vyjadruje presvedčenie, že dobrá fotografia je taká, ktorá osloví divákov a ostane v ich pamäti aj po zanechaní pohľadu. „Ak sa fotografie predávajú, nevidím v tom nič zlé. To znamená, že oslovili niekoho natolko, že sa rozhodol žiť s ňou vo svojom prostredí.“ Umelkyňa verí, že umenie by malo zohrávať aktívnu úlohu vo svete, nemalo by zostať len uzamknuté v archívoch.
V osobnom vyjadrení k svojej tvorbe Havránková zdôrazňuje, že najcennejšia fotografia pre ňu je zachytenie jej otca, ktorá symbolizuje rodinnú pamäť a osobný vzťah. „Táto fotografia nesie hodnotu nielen ako umelecké dielo, ale aj ako odkaz na všetko, čo mi otec odovzdal,“ uzatvára. Pre Milotu Havránkovú je fotografia stále fascinujúcim procesom, ktorý ponúka nekonečné možnosti a inšpirácie a dodáva, že kým nás svet dokáže prekvapiť, vždy máme dôvod tvoriť a žiť.
