Pellegriniho správa o republike: Pochvala pre Hlas, ticho pri ruských kamerách
Prezident Peter Pellegrini predniesol svoju druhú správu o stave republiky. Kým pred rokom trvalo jeho vystúpenie 38 minút, tentoraz hovoril 49 minút. Základným rámcom príhovoru bola krajina, ktorá potrebuje zmierenie.
„Na povrchu sa prezident snažil urobiť vyváženú správu a rozdávať rany na obidve strany. Keď si to však rozoberieme hlbšie, vládna koalícia z toho skrátka vyšla o čosi lepšie,“ hodnotí šéf domácej politiky Martin Sliz.
Zmierenie v rozpoltenej spoločnosti
Podľa Sliza prezident vystihol reálny stav Slovenska. Rozdelenie spoločnosti je citeľné všade – od diskusií v rodinách cez rany z pandémie covidu až po politický zápas medzi opozíciou a koalíciou. Prezident podľa neho poukázal na kontrast medzi tým, čo od politikov žiadajú občania, a tým, aké témy im politici ponúkajú. Za tento kontrast nesú zodpovednosť aj samotní politici. Koalícia napríklad podľa Sliza zámerne rámuje diskusiu tak, aby sa nehovorilo o témach, ktoré sú pre ňu nepríjemné, ako je stav verejných financií.
Pochvala pre vládu a rozrieďovanie kritiky
Prejav bol podľa Sliza vystavaný tak, aby pôsobil vyvážene, no voči vláde bol prezident zhovievavejší než voči opozícii. Osobitne to platí pre ministrov strany Hlas. Keď prezident kritizoval vládu, takmer vždy pridal niečo, čím kritiku rozriedil. Pri téme konsolidácie nehovoril len o posledných troch rokoch, ale vysvetľoval, ako sa verejné financie rozbili za predchádzajúcich vlád. Jediné konkrétne meno v tejto súvislosti bol úradnícky premiér Ľudovít Ódor.
V prejave zaznelo viacero bodov vyzdvihujúcich agendu konkrétnych rezortov. Prezident ocenil školskú reformu Tomáša Druckera, zachovanie 13. dôchodkov a minimálnej mzdy Erika Tomáša, systém energopomoci Denisy Sakovej aj zaistenie bezpečných hraníc pod vedením Matúša Šutaja Eštoka. Pri výčte úspechov tak vyzdvihol agendu piatich kľúčových ľudí z Hlasu, hoci ich priamo nemenoval.
Zvýšenie platov politikov a blokovanie parlamentu
Najsilnejšou časťou príhovoru bola podľa Sliza kritika, pri ktorej prezident nešiel cez okluky. Priamo vyhlásil, že je darmo hovoriť ľuďom o šetrení, ak si politici sami zvyšujú platy. Nekompromisne skritizoval aj pomery v parlamente – označil za neprípustné, aby sa neustále presúvali neprerokované body schôdzí alebo odsúvali schôdze o odvolávaní ministrov.
Odsúvanie odvolávania ministrov koalíciou trvalo v niektorých prípadoch aj vyše roka. Podľa Sliza išlo o absolútne bezprecedentný postup. Ústavné právo opozície zvolať mimoriadnu schôdzu na vyjadrenie nedôvery členovi vlády sa má naplniť do siedmich dní. Koalícia však návrhy na odvolanie ministrov odkladala celé mesiace a napokon ich zgrupla do jednej schôdze.
Mlčanie pri ruských kamerách a hybridných hrozbách
V bloku o kybernetickej bezpečnosti prezident nevyužil príležitosť pomenovať hrozbu zo strany Ruska. Slovensko sa nachádza v hybridnej vojne, ktorej súčasťou sú kybernetické útoky na infraštruktúru. Išlo tu o kauzu s ruskými kamerami dovezenými cez Cyprus, pri ktorých Národný bezpečnostný úrad potvrdil ich ruskú provenienciu aj únik dát. Nezaznelo ani slovo o bombových hrozbách na školách.
Pri téme vojny na Ukrajine sa prezident zhodol s rétorikou premiéra Roberta Fica. Podľa Sliza by iný postoj poprel jeho vlastnú predvolebnú kampaň. Prezident opakoval, že konflikt nemá vojenské riešenie a musí sa vyriešiť za rokovacím stolom. Priamo voči Ukrajincom sa neobrátil, no vyzval na toleranciu voči komukoľvek, kto prišiel na Slovensko legálne.
Ostrá kritika opozície a chýbajúca sebareflexia
Opozícia sa v správe našla vo výrazne kritickejšej polohe. Prezident jej vyčítal, že obetuje strategické záujmy štátu pre krátkodobé politické ciele, a odmietol jej prístup nekomunikovať s touto vládou. Hovoril aj o tom, že diskusia sa zvrhla na „vojnu štipľavých statusov“.
Podľa Sliza je prekvapujúce, že takéto slová zaznievajú od človeka, ktorý sa osobne podieľal na vytvorení tejto koalície aj na atmosfére tvrdej konfrontácie. Zásadné kroky, ako rušenie NAKA, Špeciálnej prokuratúry, preformátovanie RTVS či bleskové novely Trestného zákona, robila vládna väčšina bez reálnej diskusie.
Záverečný verdikt
Druhá správa Petra Pellegriniho o stave republiky sa dá podľa Sliza zhrnúť ako vyváženosť na povrchu, no zhovievavosť k vláde v hĺbke. Prezident sa snažil pôsobiť tak, že meria rovnakým dielom každému, no pri detailnejšej analýze z toho vládna koalícia vyšla o čosi lepšie.
